Tento týždeň navštívil Slovensko Peter Harrold - riaditeľ Svetovej banky (SB) pre oblasť strednej Európy a Pobaltia. Do Bratislavy prišiel na pozvanie slovenskej vlády, ktorej bude SB od júla radiť, ako sa vyrovnať so starnutím obyvateľstva či ako pomôcť sociálne vylúčeným Rómom. „Žiadna rozumná vláda nechce opakovať chyby, ktoré už urobil niekto predtým,“ okomentoval P. Harrold budúce aktivity SB na Slovensku v rozhovore pre TREND.
Činnosť Svetovej banky je zameraná hlavne na boj proti chudobe. Znamená vaša návšteva, že Slovensko sa vrátilo medzi rozvojové krajiny?
Nie, to ani náhodou. Pracujeme po celom svete a aj v Európe je niekoľko krajín, v ktorých sme stále aktívni. Sú medzi nimi aj vaši susedia – Poľsko alebo aj Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko. Od krízy sme aktívni tiež v Lotyšsku a v Maďarsku. A hoci Slovensko si už viac nepotrebuje od nás požičiavať, stále oceňuje rady, ktoré mu môžeme poskytnúť. Po celom svete sa zaoberáme rôznymi problémami a z tejto našej skúsenosti sa je možné učiť.
Čím sa budete zaoberať na Slovensku?
Medzi témami, o ktorých sme sa dnes rozprávali, bol slovenský sociálny systém a špeciálne dôchodkový systém. Európa veľmi rýchlo starne a zároveň sa dnes musí vyrovnať s dôsledkami finančnej krízy a ekonomickej recesie. Mnoho vlád, vrátane tej vašej, sa musí vyrovnať so záväzkami definovanými v sociálnom systéme. A kladú si otázky, ako je možné motivovať viac ľudí pracovať do neskoršieho veku, čo by prospelo udržateľnosti sociálneho systému.
S kým ďalším, okrem ministra práce, ste sa stretli?
Veľmi dobrú debatu som mal so splnomocnencom vlády pre Rómov, ľuďmi s ministerstva financií a centrálnej banky.
Ako bude spolupráca Svetovej banky a slovenskej vlády vyzerať? Nebudú výsledkom len ďalšie analýzy či stratégie a reálne problémy ostanú nevyriešené?
Nie. Ak veci pôjdu tak, ako si predstavujeme, budeme k vám posielať tímy expertov, ktorí budú pracovať na riešení problémov súčasne s vašou vládou. Tá od nich bude dostávať konkrétne odporúčania.
Asi to nebude zadarmo.
To nie. Slovensko už viac nevyužíva úverové linky Svetovej banky. No na našu činnosť je možné využiť rôzne zdroje z Európskej únie.
Celé to znie, ako keby sa slovenská vláda sama nebola schopná vyriešiť uvedené problémy. Súhlasíte?
Tak by som to nepovedal. Žiadna rozumná vláda nechce opakovať chyby, ktoré už urobil niekto predtým. A nie je dôvod vymýšľať niečo, čo už bolo vymyslené. Svetová banka je aj akýmsi skladom vedomostí, ako reformy a riešenia štrukturálnych problémov prebiehali v rôznych krajinách. Dá sa z toho čerpať. Nie je to otázka schopností, ale prístupu.
Mnoho Slovákov si myslí, že takzvaný rómsky problém nemá riešenie. Vy budete najskôr tvrdiť opak.
To áno. Vo svete sú aj iné krajiny, v ktorých nejaká menšina čelí vylúčeniu a žije v ešte horších podmienkach. Je množstvo vecí, ktoré možno urobiť a situácia podľa mňa nie je beznádejná. Je to zložitý problém s extrémnymi podobami, ale nie neriešiteľný. Nedá sa však vyriešiť zo dňa na deň. A bude si to samozrejme vyžadovať nejaké peniaze. Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne, prístup k pitnej vode alebo ak chcete ľuďom pomôcť k normálnemu bývaniu, to všetko stojí peniaze. Tento názor medzi ľuďmi nikdy nebol veľmi populárny, ale je to tak.
Otázka je, ako ľudí na Slovensku po desiatkach rokov úsilia o riešenie problémov rómskej menšiny presvedčiť o potrebe ďalej investovať čas a peniaze na tento účel.
Väčšinové obyvateľstvo predovšetkým musí vedieť, ako ten problém vyzerá.
Myslím si, že to vie.
Vie o nezamestnanosti Rómov, kriminalite a niektorí majú predstavu, v akých podmienkach Rómovia žijú. Ale koľkí vedia, že priemerný vek dožitia je o tridsať rokov nižší ako u väčšiny. Tridsať rokov! To je blízko priemerného veku dožitia chudobných ľudí v Afrike. Myslím si, že ľudia potrebujú vedieť viac, spoznať tento problém podrobne.
Pôsobili by ste na mnohých miestach po celom svete. Stalo sa, že Svetová banka v niektorej krajine zlyhala v úsilí znížiť chudobu?
Aj to sa stalo, samozrejme. Našlo by sa niekoľko príkladov z Afriky, keď situácia najchudobnejších ľudí je dnes taká istá alebo ešte horšia ako tomu bolo pred príchodom Svetovej banky. Niekto by mohol povedať, že sa k tomu došlo preto, že nevenovali dostatočnú pozornosť našim radám. Ale to nie je správna odpoveď. Odpoveďou sú dva kľúčové faktory, ktoré možno nájsť v krajinách, kde sa nedosiahol viditeľný pokrok – korupcia a ozbrojený konflikt. Konžská demokratická republika je toho jasným príkladom.
Vojna Slovensku v blízkej dobe snáď nehrozí, ale problém korupcie poznáme aj tu. Hovorili ste dnes s predstaviteľmi slovenskej vlády aj o korupcii?
Nie.
V súčasnosti sa veľa hovorí o možnom bankrote Grécka. Ak by k nemu skutočne došlo, nie je vylúčené, že množstvo ľudí by sa ocitlo na pokraji chudoby. Je Svetová banka pripravená Grécku pomôcť?
Nie. Tieto krajiny, ako Grécko, Portugalsko či Írsko, sú príliš bohaté pre Svetovú banku. Tu prichádza do úvahy skôr naša sesterská inštitúcia - Medzinárodný menový fond, ktorý sa nepozerá na to, aká bohatá je tá ktorá krajina. V tomto smere je Svetová banka striktnejšia a keď sa nejaká krajina dostane na určitý stupeň ekonomického rozvoja, očakávame, že od nás už nebude viac pýtať peniaze. Svetová banka vďaka svojej štruktúre dokáže vládam požičať peniaze za najlacnejší úrok. Ale naše zdroje sú obmedzené a preto sa naši akcionári – 187 členských krajín, už dávnejšie rozhodli, že tieto zdroje budú dostupné len krajinám pod určitou hranicou ekonomického rozvoja.
Grécko nemá len problém s financovaním svojho dlhu, ale so štruktúrou hospodárstva, ktoré nie je v stave vytvoriť dostatok zdrojov na financovanie základných služieb štátu. Čo s tým?
To je pravda. Odpoveď na otázky, ako podporiť výrobu a služby v čase, keď potrebujete robiť úsporné opatrenia, sa hľadá ťažko. Tu na Slovensku v porovnaní s inými krajinami nerobíte až také rázne úsporné opatrenia. Napriek tomu, ako sa to prejavuje? Ľudia znižujú spotrebu. Šetria. Grécky problém je v tomto smere masívny. Podstatné je nájsť rovnováhu medzi úspornými opatreniami a ekonomickými stimulmi. Grécka vláda Jorgosa Papandreua už prijala niekoľko dôležitých opatrení. Otázka je, ako dlho dokáže grécke obyvateľstvo znášať tvrdé úsporné opatrenia a reformy.
Sledujete šport?
Jasné. Hlavne futbal. Som z Manchesteru.
To ma mrzí.
Nie, ja nie som fanúšik United. Fandím Manchesteru City.
V tom prípade gratulujem k víťazstvu v anglickom futbalovom pohári. Keď hovoríme o chudobných krajinách a úbohých ľuďoch, napadá ma jedna otázka: prečo Anglicko na medzinárodných futbalových turnajoch dosahuje také úbohé výsledky? Viete to vysvetliť?
Áno, mám na to teóriu. Je to preto, že peniaze okolo futbalu a celý systém je totálne zameraný na klubový futbal. Na úspech klubov. Nikto v Anglicku nevie nič o národnom tíme. Ale všetci majú prehľad o tom, čo sa deje v Manchesteri United, Chelsea a v iných tímoch. Fanúšikovia aj hráči venujú väčšinu času a pozornosti klubom. Zoberte si posledný reprezentačný zápas Anglicka proti Švajčiarsku (zápas skončil remízou 2:2, pozn. redaktora). Polovica reprezentantov nebola trénerovi k dispozícii. Desať dní pred zápasom boli pripravení hrať pre svoje kluby, ale keď príde na rad reprezentácia, zrazu sa hráč zraní, má taký či onaký problém.
V iných krajinách je to inak?
Zoberte si Španielov. Hrajú pokope v dvoch kluboch – v Reale Madrid a v FC Barcelona a dlhé roky hrajú spolu aj v reprezentácii. U nich je to otázka národnej hrdosti. Xavi a Iniesta hrajú stále spolu – v Barcelone aj v reprezentácii. Keď sa v našom tíme stretne Frank Lampard so Stevenom Gerrardom, povedia si nazdar, ako sa máš. Ale v lige celý čas stoja proti sebe. Ako si potom môžu rozumieť na trávniku v jednom tíme?
Myslíte, že to platí aj v iných oblastiach? Že ak chcú európske ekonomiky uspieť na globálnom trhu, mali by medzi sebou viac spolupracovať?
Áno, väčšinu času by mali spolupracovať. To je pekná myšlienka.
Peter Harrold – od januára 2010 country director Svetovej banky pre oblasť strednej Európy a Pobaltia. Do banky vstúpil už v roku 1981 a medzi krajinami, v ktorých pôsobil alebo mal na starosti, možno nájsť Jamajku, Čínu, Mali, Senegal, Sierru Leone či Srí Lanku.
Foto - Maňo Štrauch
