Vláda nemá dlhodobý plán, ako ozdraviť verejné financie. Namiesto šetrenia na strane štátu hľadá financie v nových daniach a zvyšovaní tých existujúcich. Rast ekonomiky je tak ohrozený a riskujeme ďalšie zvyšovanie dlhu, upozornili Slovenská asociácia finančníkov (SAF) a Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS).
Od nedávno schválených konsolidačných opatrení si vláda sľubuje pokles deficitu v budúcom roku na 4,7 percenta HDP z tohtoročných takmer šesť percent HDP. „Slovensko investuje do rozvoja vlastnej ekonomiky veľmi málo z vlastných zdrojov. Odhadovaný ekonomický rast v najbližšom období je generovaný najmä investíciami z európskych zdrojov. Keďže konsolidácia neobsahuje opatrenia na podporu ekonomického rastu a chýba aj dlhodobý plán, ako konsolidovať verejné financie v ďalšom období, je potrebné viesť odbornú diskusiu aj s podnikateľským sektorom, ako podporiť investície, naštartovať reformy a vyhnúť sa riziku zvyšovania dlhu,“ zhodnotil Andrej Révay z SAF.
Slovensko môže ísť po vzore Portugalska
Pri ozdravovaní verejných financií môžeme využiť napríklad skúsenosti z Portugalska, ktoré po roku 2009 postihla silná recesia. Nezamestnanosť postupne prekročila 17 percent a ekonomika prudko klesla. Skúsenosti s opätovným naštartovaním ekonomiky odprezentoval bývalý viceguvernér Portugalskej národnej banky Pedro Duarte Neves.
Portugalsku sa podľa neho podarilo situáciu zvládnuť a obnovilo rovnováhu verejných financií vďaka reformám. Dôsledne si sledujú verejné výdavky a efektívne reagujú na zmeny. Vláda vykonáva revíziu výdavkov a pomáha ministerstvám dosiahnuť efektívne verejné služby aj pri obmedzených výdavkoch.
Hrozí konsolidačná pasca
Súčasné konsolidačné opatrenia vlády sú podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha výrazne lepšie ako tie vlaňajšie, pretože obsahujú trvalé nariadenia, ktoré zlepšujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ich štruktúra však spomaľuje ekonomiku viac, ako by bolo nevyhnutné.
„Najlepšie je zlepšiť verejné financie tým, že vyrastieme z dlhu. Preto je dôležité, aby ekonomický rast v budúcnosti bol relatívne slušný. Keď si podkopeme budúci ekonomický rast, môžeme sa dostať do konsolidačnej pasce, keď budeme musieť navyše dokonsolidovať za to, že sme si rast konsolidáciou príliš poškodili,“ vysvetlil Tóth.
Podpora ekonomického rastu
Na potrebu podpory ekonomického rastu popri konsolidácii upozornil aj europoslanec za PS, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Dlhodobá konsolidácia by sa nemala robiť na úkor investícií. Na tie by sa mali využívať domáce aj európske zdroje. „Oveľa lepšie je konsolidovať cez hospodársky rast. To znamená, že treba robiť aj veci, ktoré priamo nesúvisia s rozpočtom, ale pomáhajú ekonomike rásť, pomáhajú podnikateľom,“ zdôraznil Ľudovít Ódor.
Slovensko má pritom dlhodobé problémy s čerpaním eurofondov, ktoré sú z hľadiska investícií kľúčové, upozornil vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha. Od začiatku má podľa neho SR problém určiť si dobre priority a krajina tak nie je pripravená na využitie týchto zdrojov. Takisto má Slovensko zle nastavenú legislatívu a v rámci EÚ je špičkou v nadmernej byrokracii. Varoval, že balík 13 miliárd eur v aktuálnom programovom období môže byť posledným väčším objemom peňazí na podporu dobiehania EÚ. Predpokladá, že po roku 2027 už nebude európska politika taká štedrá ako doteraz.
Ďalšie dôležité správy
