Lalaine Basaová si kúpila kilo cibule, aby mohla pripraviť jarné závitky vo svojom cateringovom podniku severne od Manily. Musela však zmeniť svoj recept na polovičné množstvo tejto základnej suroviny pre prudko rastúce cenám na Filipínach.
V hlavnom meste Maroka Rabat už Fatima nekupuje cibuľu a paradajky, pretože sú príliš drahé. Namiesto toho používa na varenie tažínu (severoafrický pokrm) artičoky. „Trh je v plameňoch,“ povedala podľa Bloombergu matka troch detí. Skúsenosti dvoch žien, ktoré sú od seba vzdialené viac ako 12-tisíc kilometrov, ukazujú, ako sa globálna kríza v dodávkach potravín zostruje.
Ceny pšenice a obilnín v posledných mesiacoch klesli, čo zmiernilo obavy z prístupu k niektorým základným potravinám. Ale kombinácia rôznych faktorov teraz otriasa trhom so zeleninou, chrbticou zdravej a udržateľnej stravy. Na ostrom konci toho je cibuľa. Ceny stúpajú, živia infláciu a nútia krajiny, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dodávok. Maroko a Turecko zastavili niektoré exporty, rovnako ako Kazachstan. Filipíny nariadili vyšetrovanie kartelov.
Obmedzenia zahŕňajú aj mrkvu, paradajky, zemiaky a jablká, čo bráni celosvetovej dostupnosti, varovali tento mesiac OSN a Svetová banka. Prázdne regály v Európe prinútili britské supermarkety, aby po slabej úrode v južnom Španielsku a severnej Afrike prideľovali nákupy niektorých druhov ovocia a zeleniny.
„Jednoducho mať dostatok kalórií nestačí,“ povedala Cindy Hollemanová, vedúca ekonómka Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo v Ríme. „Kvalita stravy je kritickým spojením medzi potravinovou bezpečnosťou a výživou. Zlá kvalita stravy môže viesť k rôznym formám podvýživy.“
Dominový efekt
Cibuľa je základom kuchýň na celom svete, po paradajke je najkonzumovanejšou zeleninou. Ročne sa vyrobí asi 106 miliónov metrických ton – zhruba to isté platí pre mrkvu, repu, čili, papriku a cesnak dohromady. Používa sa vo všetkom, od základnej príchute karí a polievok až po vyprážané chuťovky na hotdogoch v USA.
Nárast cien bol spôsobený dominovým efektom v dôsledku katastrofálnych záplav v Pakistane, mrazov poškodzujúcich zásoby v Strednej Ázii a ruskej vojny na Ukrajine. V severnej Afrike medzitým farmári bojovali s veľkým suchom a zvyšovaním cien osív a hnojív.
Zlé počasie zasiahlo najmä marockých pestovateľov. Na trhu v oceánskej štvrti v centre Rabatu Fatima uviedla, že ceny zeleniny zostávajú „prehnane vysoké“ aj napriek zákazu posielania cibule a paradajok do západnej Afriky, ktorý vláda zaviedla tento mesiac. „Jeme viac šošovice, bielej fazule a bôbu záhradného a čoskoro sa uspokojíme s ryžou,“ povedala Fatima, ktorá odmietla uviesť svoje celé meno kvôli politickej citlivosti v Maroku na infláciu potravín.
Zlú situáciu potvrdzuje aj predajca zeleniny Brahim, ktorý pôsobí na trhu Ocean už viac ako 30 rokov. Obchod je podľa neho pomalý. „Myslel som si, že len slobodní muži kupujú zeleninu po kúskoch, najmä lúzri,“ povedal Brahim, 56. „Teraz skláňam hlavu, keď vidím, ako odo mňa ľudia, ktorí nakupujú v mojom stánku 10, 15, 23 rokov, pýtajú zlomeným hlasom jednu paradajku, jednu cibuľu, jeden zemiak. Ľudia sú na hranici svojich možností.“
Nedostatok cibule na Filipínach spôsobil v posledných mesiacoch nedostatok všetkého od soli po cukor. Ceny sa stali tak absurdne vysoké, že krátkodobo tieto suroviny stáli viac ako mäso, zatiaľ čo letušky boli prichytené pri ich pašovaní tovaru z Blízkeho východu. Vláda prezidenta Ferdinanda Marcosa mladšieho posilnila dovoz, aby skrotila najvyššiu infláciu za posledných 14 rokov.
Ako nestratiť zákazníkov
„Používam len tie najmenšie kúsky cibule,“ povedala Basa, 58. Jej takmer tri desaťročia starý podnik v provincii Bulacan zabezpečuje oslavy narodenín a svadieb. „Musím sa prispôsobiť, pretože nechcem príliš zvyšovať ceny a stratiť zákazníkov.“
V Kazachstane prudký nárast cien podnietil úrady, aby využili strategické zásoby, zatiaľ čo minister obchodu vyzval ľudí, aby uprostred paniky nekupovali cibuľu vo veľkom, a zabezpečili si zásoby v miestnych supermarketoch.
To je nad rámec zákazu vývozu, ktorý v posledných týždňoch zaviedli aj Kirgizsko, Uzbekistan a Tadžikistan – najväčší svetový spotrebiteľ na obyvateľa vďaka národnému jedlu qurutob s vysokým obsahom cibule. Inde Azerbajdžan stanovuje „limit“ na predaj a Bielorusko bude licencovať zásielky.
Viac ako tri miliardy ľudí na svete si nemôže dovoliť zdravú stravu, ukazujú najnovšie údaje OSN.
To si bude vyžadovať zvýšiť politické úsilie na celom svete a výživa bude oveľa dôležitejšou súčasťou myslenia vlád, povedal Tim Benton, riaditeľ výskumu nových rizík v Chatham House v Londýne. Nazýva to „výživovou časovanou bombou“, ktorá pomaly exploduje.
Prekvapivo zlá výživa
„Nie je to len balansovanie na hranici hladomoru v Africkom rohu, čo by nás malo znepokojovať,“ povedal. „Je to rozšírený nárast zlej výživy. Výživa bola na globálnej báze už vopred prekvapivo zlá.“
Zatiaľ, čo mnohé vlády budú ochotne dotovať dovoz pšenice alebo múky, aby ich ľudia boli spokojní, pestovatelia zeleniny majú obmedzenú podporu. Výsledkom je, že svet produkuje príliš veľa škrobových zŕn, cukru a rastlinných olejov, než sú nutričné potreby, ale len asi tretinu tak potrebného ovocia a zeleniny, povedal T. Benton.
Rovnako ako chlieb, aj cibuľa preukázala potenciál vyvolať občianske nepokoje. V Indii, ktorá už roky zakazuje vývoz, ceny porástli za to, že strana Bharatiya Janata prehrala v Naí Dillí v roku 1998. O dve desaťročia neskôr premiér Módí vo svojej kampani za znovuzvolenie povedal, že farmári sú jeho „top“ priorita.
„Hlavné obilniny sú skutočne dôležité pre zaistenie globálnej potravinovej bezpečnosti,“ povedal Benton. „Ale pre mnohé krajiny sú dôležité tieto ďalšie veci, pokiaľ ide o udržanie spokojnosti obyvateľstva. Toto je v istom zmysle vrchol ľadovca.“
Ďalšie dôležité správy
