Američania koncom leta skonštatovali, že zámorská recesia sa skončila v júni 2009. Napriek formálnemu spečateniu najhlbšieho povojnového prepadu, ktorý sa začal v decembri 2007, na prahu novej konjunktúry nebolo počuť streľbu šampanským. Pri hodnotení vyhliadok rastu v budúcom roku sa ozývajú varovania o vyššej než zvyčajnej neistote. Obavy Fedu z vývoja na trhu práce sa v novembri zavŕšili druhou vlnou kvantitatívneho uvoľnenia. Teda krokom charakteristickým pre hospodársky prepad. Nezamestnanosť za Atlantikom sa pol druha roka po skončení recesie drží len pol percentného bodu pod 26-ročnými rekordmi.
USA a eurozóna sa v roku 2010 vrátili ku krehkému rastu. Nemecko, hospodárska lokomotíva únie, zaznamenalo v druhom štvrťroku najsilnejší kvartálny prírastok od zjednotenia. Po tejto správe analytici znížili pravdepodobnosť dvojitej recesie. Na rozdiel od USA sa Nemci tešia najnižšej nezamestnanostri od roku 1991. Paradoxom je, že motorom ich oživenia je tak ako v konjunktúre externý dopyt, v ktorom majú USA jedno z najdôležitejších zastúpení. Amerika svojimi dovozmi prispieva ku globálnemu oživeniu exportne závislejších hospodárstiev nielen za Atlantikom, ale aj za Pacifikom.
Motorom zámorského hospodárstva, ktoré z dvoch tretín tvoria služby, je domáci dopyt. Preň je kľúčová situácia na trhu práce. Tá síce priniesla v úvodných piatich mesiacoch pozitívne lastovičky vo forme prírastku pracovných miest, no tie eliminovali nasledujúce štyri mesiace opätovného úbytku. Pri jadrovej inflácii pod jednopercentnou úrovňou sa preto Fed oprávnene obáva japonského scenára skĺznutia do deflácie. A to si najväčšia ekonomika sveta dovoliť nemôže. Aj v záujme obchodných partnerov.
Výzvy, ktorým na prelome roku 2011 čelia najmä rozvinuté ekonomiky, pripomínajú potrebu návratu ku koreňom kapitalizmu: podnikavosti, tvorivosti a inovatívnosti. Otázkou za milión totiž nebude, či a o koľko porastie HDP, ale to, či rodiaca sa konjunktúra dokáže generovať nové pracovné miesta a s nimi aj dôveru spotrebiteľov. Ako ukazuje skúsenosť z Nemecka (podobná tej slovenskej), dovezená stabilita na trhu práce nemusí stačiť na to, aby vyhnala zamestnancov exportných tovární do obchodov. Aj preto znie z USA na adresu najväčších svetových exportérov – Číny a Nemecka apel: podporte štrukturálne zmeny, ktoré prenesú väčšiu váhu vášho hospodárskeho rastu na domáci dopyt.
Z témy vplyvu hospodárskeho oživenia na zamestnanosť sa tak stáva začarovaný kruh: bez udržateľne silného zahraničného dopytu niet novej práce, bez novej práce nemožno dúfať v oživenie domáceho dopytu. Recesiou a fiškálnymi balíčkami zruinované verejné financie čaká neodkladná odtučňovacia kúra, ktorá ani teoreticky nedovoľuje zopakovanie japonského rozpumpovávania ekonomiky vládnymi stimulmi, na ktorých konci je 200-percentný verejný dlh krajiny vychádzajúceho slnka.
Navyše, hoci je menová politika Fedu i ECB s plynom na podlahe, dopyt po úveroch neohuruje. Odpoveď na to, čo čaká svetovú ekonomiku v roku 2011, treba preto viac než u makroekonómov hľadať u podnikateľov. Podľa štúdie Kaufmannovej nadácie drvivá väčšina nových pracovných miest v USA za ostatné tri desaťročia vznikla v rastúcich firmách mladších než päť rokov.
Ako sa rodiacej príležitosti novej a netradičnej konjunktúry chopia jednotlivé ekonomiky, bude závisieť od misionárov kapitalizmu: podnikateľov, ich inovatívnosti, ochoty podstupovať podnikateľské riziko, tvoriť nové hodnoty a v konečnom dôsledku aj pracovné miesta. Krehko sa rodiaci rast je tak pre rozvinuté ekonomiky dôležitým momentom na spytovanie svedomia, ako sa u nich podnikateľské prostredie vyvíjalo počas hojných rokov, keď sa zdalo, že jediný smer je rast. To, ako sa očakávané čísla mierneho hospodárskeho rastu v roku 2011 premietnu na trhu práce, a teda či to bude udržateľný rast bez najhoršieho scenára deflácie, má v rukách podnikateľský sektor.
Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.
Foto - Flickr.com
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
