Kontroverzné upratovacie tendre neboli jediná vec, ktorú bývalý minister obrany František Kašický zrušil tesne pred uvoľnením kresla. V polovici januára pripojil podpis aj pod rozkaz, ktorým dal ranu z milosti ospevovanému slovenskému postsocialistickému zbrojárskemu projektu.
Armáda už nemá viac kupovať obrnené vozidlo Aligator, ktoré sa v ostatných dňoch verejnosti opätovne pripomenulo kurióznym spôsobom: dopravnou nehodou v dôsledku defektu na nepriestrelnej pneumatike.
Tým, že sa slovenské ozbrojené sily odklonili od dožívajúceho projektu, vyslali signál aj smerom do zahraničia. Úzky okruh obchodníkov citlivo vníma fakt, že jediná armáda, ktorá Aligatory kupovala, je s nimi nespokojná. Unikátne obrnené vozidlo sa teraz nechystá kúpiť nik.
Zlé začiatky
Ľahké obrnené vozidlo Aligator sa začalo podľa požiadaviek slovenskej armády vyvíjať v roku 1994. Vojaci vtedy odhadovali, že budú potrebovať asi 250 kusov. Realizačný spolok vytvorili ministerstvá obrany a hospodárstva spolu s dvoma martinskými firmami: Transmisie mali mať na starosti vývoj a ZTS TEES výrobu
Lenže peňazí nebolo dosť, a tak do združenia v roku 1996 pribrali obchodnú spoločnosť Kerametal. Tá za priloženie kapitálu dostala prísľub, že cez ňu budú obrnené transportéry kupovať všetci okrem slovenského ministerstva obrany.
No od začiatku sa nedarilo. Firmy, ktoré postupne vznikali na základoch zbankrotovanej martinskej zbrojovky a mali ambíciu Aligatora vyrábať, postupne zanikali. Martinskej DMD Mobiltec sa pred jej koncom podarilo vyrobiť osem vozidiel. A združenie hľadalo ďalšieho výrobcu. Tentoraz mimo rodiny neustále kolabujúcich podnikov DMD Holdingu.
Licenciu na výrobu skúsili dať podniku podriadenému ministerstvu obrany – Vojenskému opravárenskému podniku (VOP) v Trenčíne. Firma na to, aby mohla obrnené autá vyrábať, investovala približne sedemdesiat miliónov korún. Napohľad to stálo za to, veď VOP sa z toho črtal dobrý obchod. Slovenskej armáde mali do roku 2010 dodať stotri strojov. A čakali i objednávky zo zahraničia.
Riaditeľ Kerametalu Igor Junas spomína, že dobre obstáli pri výberoch v Česku aj Írsku. Lenže tamojšie armády napokon súťaže zrušili a obrnence nekupovali. „Čo mám robiť ako exportér, keď ministerstvo obrany vykrikuje, že je to drahý a nedobrý výrobok?“ pýta sa I. Junas.
Do roku 2002 sa podarilo v Trenčíne vyrobiť osem armádnych Aligatorov. A vízia veľkých dodávok pre slovenskú armádu sa začala rozplývať. Od roku 2005 do zastavenia výroby skompletizovali 29 obrnených áut. Väčšina z nich slúži armáde v zahraničných misiách. Súčet: od štartu projektu sa celkovo vyrobilo 39 Aligatorov. A vývoj stál dovedna 210 miliónov korún.
Zlá cena
Hlavná výhrada armády je cena. Jeden stroj stojí okolo dvadsať miliónov korún. Armádni zbrojní šéfovia tvrdia, že porovnateľné vozidlá zo zahraničia možno doviezť o päť miliónov korún lacnejšie.
V rokoch 2006 a 2007 sa začala kontrolovať cena Aligatora. Analyzoval ju i Najvyšší kontrolný úrad, no závery utajil. A kontrolovalo sa ťažko. Všetky kľúčové komponenty, od motora, prevodovky, po sklá a pneumatiky, nakupuje podľa zmluvy Kerametal. Žiadna z rozhodujúcich spoločností, ktorá kľúčové súčiastky vyrába, pritom svoje cenníky neposkytla.
Vojaci Kerametal podozrievajú, že nenakupuje najlacnejšie. Alebo skôr, že si cenu komponentov „prifukuje“. A armáde sa nepodarí z finančného okruhu Kerametal vyškrtnúť. Obchodník má zmluvy. Sú urobené veľmi tvrdo a kvalitne.
Šéf Kerametalu podozrenia odmieta. Tvrdí, že väčšina dielcov sa vyrába podľa požiadaviek slovenských konštruktérov. Nie sú to žiadne sériové súčiastky. „Ak sa nahradia prototypopvé kusy sériovými, cena pôjde dole. A ešte iná cena by bola, ak by sme dali objednávku na sto kusov. Nie v jednom roku päť, v druhom desať,“ argumentuje I. Junas.
Naopak, myslí si, že cenu dvíha výrobca. Ak má málo práce, všetku réžiu chce napchať do jedného produktu, tvrdí a ukazuje grafy. Oproti roku 2002, keď vozy skladal DMD Mobiltec, sa ceny špeciálnej výbavy udržali, rozhodujúce komponenty klesli, no rapídne stúpla cena za montáž. Podľa neoficiálnych informácií, približne 45 percent z ceny vozidla tvorí cena dovážaných dielcov. Zvyšok mal ostať vo VOP za materiál, prácu, réžiu firmy.
Rezortu obrany sa nakoniec podarilo cenu trocha stlačiť. Kerametal sa vzdal štyroch percent provízií, ktoré mal dostať za každé vyrobené vozidlo – aj pre slovenskú armádu. A spustil ceny niektorých komponentov. To čiastočne znížilo ceny z pôvodných 22 miliónov na 19,5 milióna korún u najlacnejšej verzie – pohyblivého veliteľského stanoviska.
No predstava armády bola ešte nižšie. Podľa šéfa Kerametalu by sa to dalo, ak by sa vojaci niečoho na aute vzdali. Aligator, napríklad ako jediný v kategórii, vie plávať. Má zariadenie na nočné videnie, filtráciu vzduchu.
Zlé výkresy
Vojaci pripúšťajú, že za osem rokov sa situácia na Slovensku zmenila. A tak na tom, aby stroj plával, netrvajú. No začínali frflať na kvalitu či dielenské vypracovanie. Nepáčila sa im funkčnosť klimatizácie. Preverovať sa bude musieť aj to, ako mohli dostať defekt špeciálne pneumatiky Michelin, ktoré by mali vydržať niekoľko priestrelov a prejsť časť cesty i bez vzduchu.
Do roku 2007 armádnym technikom chýbal štandardizovaný manuál na opravy či katalóg náhradných dielcov. Chýbalo to najmä v prípadoch, keď autá boli na zahraničných misiách a bolo treba riešiť problémy. Čo je horšie, Aligator dnes nemá pripravený tím, ktorý by na ňom vedel konštrukčne posúvať veci dopredu.
Ak by armáda chcela zmeny, musela by si ich zaplatiť sama. Renomované zahraničné zbrojárske firmy vývoj posúvajú dopredu samy, vedia poskytnúť silnú servisnú i marketingovú podporu.
„Potrebujeme kvalitný obrnený voz. Ľudia v ňom žijú a bojujú,“ hovorí národný riaditeľ pre vyzbrojovanie Stanislav Szabo. Odkazuje, že Aligátor môže prísť do armádnej súťaže na obrnené vozy, ale s inou cenou a kvalitou. „Nechcem, aby sa zamieňala podpora domáceho priemyslu s charitou,“ argumentuje.
Kerametal zas tvrdí, že obrnený voz bol vyvíjaný v úzkej spolupráci so slovenskými vojakmi, podľa ich požiadaviek, šitý na mieru. Časť poruchovosti možno pripísať nedostatočne vycvičeným posádkam. Samotné armádne analýzy ukazujú, že Aligator nemá výrazne vyššiu poruchovosť oproti iným systémom zavádzaným do výzbroje.
Kerametal naznačuje, že ministerstvo obrany sa Aligatorov vzdáva, aby si po zastavení výroby otvorilo možnosti na nákupy vonku. V krátkom čase by sa malo nakúpiť 67 ľahkých obrnených vozidiel. Národný zbrojný šéf S. Szabo vypočítava: „Ak na jednom voze ušetrím deklarovaných päť miliónov korún, ministerstvu v rozpočte ostane 335 miliónov.“
Ministerstvo už má prvý nákup podobných áut za sebou. Pre komunikačný systém Mokys, dodávaný britskou spoločnosťou BAE Systems, ich potrebovali sedem. Do súťaže sa prihlásili iba dve firmy. BAE v spolupráci so slovenskou firmou Delta-B ponúkli vozidlo RG 32, VOP Trenčín prihlásili Aligatora.
„Hovorili sme našim partnerom, že je to zbytočné. Podmienky súťaže boli jasne napísané pre konkrétne auto. Myslím, že aj preto sa neprihlásila žiadna iná svetová firma,“ tvrdí I. Junas.
Opôr pre jeho slová možno nájsť viac. Napríklad sa žiadal dojazd 700 kilometrov. Slovenský stroj má 660. Ministerstvo žiadalo štvoro dverí, Aligator má troje. Namiesto požadovanej tuhej nápravy s priečnou tyčou vedenia má Aligator nezávisle zavesené nápravy.
„Tým, že sa Aligator zúčastnil na súťaži, pomohol vyrobiť zdanie normálneho tendra. Aby tam boli aspoň dvaja súťažiaci. V dokumentácii pritom bolo jasne napísané, že sa nemožno odchýliť od požadovaných podmienok,“ hovorí I. Junas.
Zlá krv
|
Igor Junas: Čo mám robiť ako exportér, keď ministerstvo obrany vykrikuje, že je to drahý a nedobrý výrobok? |
Napriek zvoniacemu umieráčiku sa o koncept slovenského ľahkého obrneného vozidla ešte bojuje na súdoch. Paradoxne sa na súde postavilo konzorcium dvoch ministerstiev a Kerametalu proti štátnemu DMD Groupu.
Po roku 2000 začali v skupine niekdajšieho DMD Holdingu robiť na modernizovanom obrnenom vozidle – AMV 4 x 4. Dnes nesie názov Geccon a veľmi sa podobá na Aligatora. Jeho koncept vznikol po akceptovaní asi osemdesiatky armádnych pripomienok k vozu, ktorý si vojaci objednali. Predĺžil sa o niekoľko desiatok centimetrov, dostal posilňovač riadenia, ekologickejší motor Euro3, lepšiu pancierovú ochranu.
Kerametal koncept napadol, tvrdiac, že ide o okopírované kľúčové a unikátne dielce z Aligatora. Na tomto projekte sa spolupodieľal aj nemecký výroba Rheinmetall DeTec s víziou ponúknuť automobil nemeckej armáde. No aj pomalé rozhodovanie v súdnych sporoch okolo dvoch podobných slovenských vozov podnietil Nemcov z projektu vystúpiť.
DMD Group musel Nemcom za výstup zaplatiť 40 miliónov korún. A projekt Geccon je stále zablokovaný.
Zlé vyhliadky
Po skrečovanom kontrakte zostane trenčiansky VOP smutný. V ostatných rokoch mu veľkú časť tržieb zaisťoval práve Aligator. Vlani mala firma s dobiehajúcou montážou tržby približne 350 miliónov korún. Tohto roku očakáva iba 164 miliónov korún. Je to citeľný výpadok, hovorí šéf podniku Milan Mutala.
Komunikujú s Kerametalom, či má vízie nejakých zákaziek na roky 2008 a 2009. Zatiaľ neprichádza žiadna dobrá správa. No radi by sme pre Kerametal robili aj ďalej, dodáva riaditeľ. Slovenská armáda vyťaží VOP opravami na 30 až 35 percent ročne.
Okrem rozbehnutej výroby špeciálnych kontajnerov pre armádu tak firma začína naháňať prácu v zahraničí. Vonku sa jej dostáva napríklad objednávok veľkých zvarencov. „Na tejto výrobe sa však stavať nedá,“ pripomína M. Mutala.
Črtá sa spolupráca s poľskými podnikmi pri výrobe ozbrojených transportérov Rosomak. Firiem, ktoré vedia kvalifikovane zvárať pancier, na trhu veľa nie je. No zatiaľ okrem Poliakov v okolí nie sú nijakí veľkí vojenskí klienti.
I. Junas predpovedá obdobie nákupov obrnenej pozemnej techniky do armád: „Dvadsať rokov sa peniaze pchali len do vzduchu, teraz vojaci zisťujú, že im zastarala pozemná technika.“ No na očakávanej žatve sa trojica VOP, Kerametal a Aligator už zrejme nestretne.
Foto - Milan Illík
