Za dodatok hlasovalo 62 krajín, 58 bolo proti a 42 sa ich zdržalo. Predseda 193-členného zhromaždenia Miroslav Lajčák následne oznámil, že na schválenie boli potrebné dve tretiny hlasov, takže dodatok neprešiel.
Následne sa preto hlasovalo o pôvodnom návrhu rezolúcie podporovanom arabskými a moslimskými štátmi, ktorý schválili v pomere hlasov 120 ku 8, 45 členov sa zdržalo.
Palestínski predstavitelia požadujú medzinárodnú ochranu pre okupovaný palestínsky národ. Akú by mala mať podobu ale nie je jasné, hovorí sa o pozorovateľoch aj o prípadnej mierovej misii. Generálny tajomník OSN António Guterres ale povedal, že na to, aby podal návrh na takúto misiu, musí mať mandát Bezpečnostnej rady. Je pravdepodobné, že toto rozhodnutie by zablokovali USA.
Palestínčania v Pásme Gazy protestujú na hranici s Izraelom takmer každý piatok od 30. marca. V dôsledku streľby zo strany izraelských síl pri protestoch zomrelo už najmenej 120 Palestínčanov a ďalších 3 800 utrpelo zranenia.
Dcéra prezidenta Donalda Trumpa Ivanka s úsmevom otvára ambasádu USA v Jeruzaleme. Proti tomuto aktu protestovali desaťtisíce Palestínčanov, izraelskí vojaci proti nim použili aj ostré náboje. Zdroj: SITA / AP
Len v deň otvorenia americkej ambasády v Jeruzaleme postrelili izraelské jednotky ostrými nábojmi vyše 1,4-tisíc Palestínčanov. Samotný akt presunu veľvyslanectva USA vyvolal medzinárodné pohoršenie. Týkalo sa aj spojencov USA v NATO a najvyšších predstaviteľov OSN.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vtedy označil rozhodnutie Donalda Trumpa za jednostranný krok a porušenie medzinárodného práva i všetkých rezolúcií Organizácie Spojených národov. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová i generálny tajomník OSN Antonio Guterrés znepokojene žiadali návrat za rokovací stôl, ten sa však neuskutočnil.
