Podobnú kľúčovú dierku celkom dlho využívali aj agenti americkej NSA aj na nazeranie do kuchyne (alebo spálne?) Európskej únie. Najnovší špiónsky príbeh na prvý pohľad patrí skôr na plátna multiplexov a nie na stránky prestížnych ekonomických magazínov. Jeho dôsledky sa však v skutočnosti môžu veľmi rýchlo prejaviť aj v ekonomických vzťahoch medzi Európou a Spojenými štátmi a ovplyvniť tiež nálady investorov zo zámoria.
O tom, či možno viniť tajných agentov za to, že špehujú iných už polemizovali iní. Kauza PRISM (podľa názvu programu, v rámci ktorého získavanie údajov z európskych inštitúcii prebiehalo) však okrem iného zvýraznila rozdiely medzi dvomi kultúrami ochrany súkromia - alebo ešte konkrétnejšie, ochrany osobných údajov. Kým Európa považuje garantovanie ochrany osobných údajov za základný kameň ochrany jednotlivca, prístup Spojených štátov je benevolentnejší, pretože tam nie je žiadna všeobecne platná legislatíva na ochranu osobných údajov v súkromnom sektore.
V nadväznosti na transatlantický odpočúvací škandál sa tejto téme venoval aj britský The Economist (6. - 12. júl 2013, strana 51 - 52). Dôsledky rozdielnej citlivosti oboch kultúr k nakladaniu s osobnými údajmi vystihol takto: „Informácie, ktoré dnes môžu pomôcť dolapiť teroristov a zločincov, môžu zajtra poslúžiť ako mocenský nástroj (a konkurenčná výhoda) spojených štátov. Už len presvedčiť tvorcov európskych politík aby povolili zdieľanie údajov o finančných transakciách a leteckých pasažieroch s americkými partnermi nebolo jednoduché. Teraz členovia Europarlamentu hrozia, že od dohôd odstúpia.“
V bezpečnom prístave?
Súčasná európska legislatíva umožňuje európskym firmám zdieľať údaje s americkými v prípade, že sa zaoceánsky partneri registrovali v akomsi bezpečnom prístave dôvery - registri Safe Harbor. Tým sa automaticky zaviazali dodržiavať striktné pravidlá ochrany osobných údajov platiace v EÚ. V takom prípade sa na americkú firmu hľadí rovnako, ako na akúkoľvek spoločnosť registrovanú v EÚ. Zároveň platí, že v rámci únie je možný voľný prenos osobných údajov medzi firmami. To znamená, že ak má slovenská spoločnosť obchodného partnera v rámci EÚ a potrebuje mu sprístupniť nejaké osobné údaje, pravidlá sú rovnaké ako keby sídlil na Slovensku, kde na bezpečnosť osobných údajov dohliada dozorná autorita, teda Úrad na ochranu osobných údajov SR. Laxný prístup Spojených štátov ku ochrane osobných údajov v kombinácii so špiónskou kauzou je však pre európsko-americkú spoluprácu tvrdou ranou. Až tak tvrdou, že aj úspech projektu Safe Harbor sa môže zmeniť na katastrofu rozmeru Pearl Harbor.
Európska cesta
Únia už dlhší čas pracuje na novom nariadení, ktoré by malo podmienky nakladania s osobnými údajmi pre firmy ešte sprísniť a zaviesť jednotný režim ich ochrany.
Stanoveným cieľom podľa Európskej komisie je posilniť právo na súkromie vo virtuálnom internetovom prostredí a podporiť digitálnu ekonomiku Európy. Zavedením jednotného nariadenia by sa mala odstrániť rozdielnosť právnych úprav jednotlivých štátov a znížiť administratívne zaťaženie v porovnaní so súčasne platnou smernicou o ochrane osobných údajov z roku 1995. Toto nariadenie totiž bude priamo aplikovateľné, čiže nebude potrebná národná implementácia, ale v rovnakom znení sa bude aplikovať vo všetkých štátoch EÚ.
K hlavným zmenám podľa nového nariadenia patrí aj takzvané „právo byť zabudnutý“. Má pomôcť jednotlivcom čeliť rizikám spojeným s ochranou údajov v online prostredí alebo, inak povedané vymazať za sebou všetky digitálne stopy. Jednotlivci podľa nového nariadenia budú oprávnení žiadať, aby spoločnosti vymazali linky, komentáre alebo iné údaje zverejnené na sociálnych sieťach alebo v diskusných fórach. Pod údajmi na vymazanie sa rozumejú akékoľvek informácie - meno, fotografia, emailová adresa, bankové spojenie, zdravotné informácie alebo IP adresa počítača.
Nové nariadenie už má na tričku veľa podporovateľov, no ozývajú sa aj kritici. Kým prvá skupina hovorí o nevyhnutnej regulácii, podobne ako pri zavádzaní pravidiel cestnej premávky, odporcovia namietajú, že nové pravidlá doplnené o vysoké sankcie iba vytvárajú ďalšie bariéry pre podnikateľov. A v konečnom dôsledku tak pribrzdia európsku ekonomiku, ktorá má čo robiť, aby sa tej americkej aspoň priblížila. Bez ohľadu na tieto zmeny je však potrebné dodať, že Slovensko je už dnes krajinou, ktorá už dnes uplatňuje ešte prísnejšie pravidlá pre ochranu osobných údajov, ako sú tie dnešné európske.
Zuzana Štekláčová, FUTEJ & Partners
Spoločnosť je členom Združenia pre rozvoj investícií (ISA)
Článok uverejnený v rámci komerčnej spolupráce
ISA reprezentuje skupinu renomovaných spoločností pôsobiacich na území Slovenskej republiky poskytujúcich služby pre zahraničných investorov. Združenie pracuje ako „think-tank“ alebo „support base“ pre potreby SARIO a jeho marketingové a projektové činnosti doma i v zahraničí. Zduženie priamo a prostredníctvom svojich partnerov poskytuje finančnú a organizačnú podporu pre prezentáciu investícií a ich benefitov pre rozvoj Slovenska a jeho regiónov.
