Hlavné mesto Nórska nemá dosť smetí. Pre väčšinu svetových metropol by to bola skvelá správa, no pre Oslo sú dobré zásoby odpadkov dôležité. Podobne ako mnohé iné severské mestá vyrába spaľovaním odpadkov podstatnú časť svojej elektrickej energie a tepla, pripomínajú New York Times.
V prípade Osla sa na teplo vyrobené spaľovaním odpadkov spolieha približne polovica budov v meste a takmer všetky školy.
Do vybudovania infraštruktúry už mesto investovalo značné prostriedky a okolité krajiny spravili to isté. Šetrná a ekologicky uvedomelá populácia však nevyrába dosť odpadkov, čo znamená, že spaľovacie kapacity ostávajú prázdne.
Ľudia v severských krajinách vyprodukujú spolu 150 miliónov ton odpadu ročne, spaľovne by však dokázali spracovať 700 miliónov ton. Ďalšie zariadenia pritom budujú vo Švédsku, Nemecku či Rakúsku.
Nóri sú preto teraz nútení odpadky dovážať. Najčastejšie ich nakupujú v Anglicku a Írsku, časť však pochádza aj zo susedného Švédska. „Chcel by som kúpiť nejaké aj z USA. Námorná doprava je lacná,“ povedal pre NY Times Pal Mikkelsen, ktorý v Oslo spravuje program získavania energie z odpadu.
Odpadky, rovnako ako akýkoľvek iný tovar, sa dajú získať v rôznej kvalite. Disciplinovaní severania majú dobre rozbehnuté recyklačné programy, v rámci ktorých domácnosti oddeľujú napríklad aj organický odpad od plastov, skla či bežného zmiešaného odpadu. Biologický materiál potom dokážu využiť na výrobu biopaliva, ktoré poháňa miestne autobusy.
Relatívne dobrý je aj odpad z Veľkej Británie či okolitých severských krajín. Horšie je to s kvalitou odpadkov z južných krajín ako Taliansko. „Je to citlivá vec,“ dodáva P. Mikkelsen.
Celý biznis je výhodný aj pre krajiny vyvážajúce odpadky. Pre miestne firmy a samosprávy je často lacnejšie kúpiť si spracovanie odpadu od Nórov, ako zaplatiť dane a poplatky súvisiace s uložením smetí na miestnu skládku.
Ekologickí aktivisti sa však na celý cyklus pozerajú s nevôľou. Upozorňujú, že budovanie spaľovacích kapacít síce rieši krátkodobý problém s odpadkami, no z dlhodobého hľadiska sú to zle preinvestované peniaze.
„Pokiaľ máme nadmerné kapacity spaľovní, vzniká tlak na vytváranie väčšieho množstva odpadu,“ citujú NY Times Larsa Haltbrekkena z miestnej pobočky organizácie Priatelia Zeme. Hlavným cieľom odpadovej politiky by podľa neho malo byť znižovanie celkového množstva odpadu.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto na titulke - SITA / AP
