Obnoviteľné zdroje energií z biomasy, vetra, slnka či geotermálnych prameňov menej zaťažujú prírodu a netreba ich voziť z Ruska ako plyn, urán či ropu. Úplne síce túto „klasiku“ pri súčasných vedeckých poznatkoch nahradiť nemôžu, no určite naťahujú čas, dokedy sa fosílne palivá vyčerpajú.
Nie je prekvapivé, ak bruselská centrála Európskej únie núti členské krajiny, aby do roku 2020 obnoviteľnými zdrojmi kryli až pätinu svojich energetických potrieb. Aby investori mali o ich rozvoj záujem, získavajú na to od svojich vlád investičné výpomoci z eurofondov, daňové úľavy či garancie, že ich energie z obnoviteľných zdrojov budú vykupované za výhodné ceny. To všetko preto, že väčšina obnoviteľných zdrojov je drahšia ako energie z fosílnych palív. Navyše nie všetky sú nevyčerpateľné, niektoré sa nedajú ani rovnomerne vyrábať, a tak môžu spôsobovať výpadky v rozvodoch elektriny. Preto sa rozsah rozvoja obnoviteľných zdrojov aj na Slovensku prispôsobuje rizikám.
Bez barličiek
Obnoviteľné zdroje kryjú na Slovensku zhruba osem percent energetických potrieb. Z jednej časti to zabezpečujú dávno rozbehnuté veľké vodné elektrárne. Z druhej to kryjú mestské či podnikové teplárne na drevnú biomasu alebo slamu, ktoré začali na Slovensku pribúdať po prelome milénia.
Rozhýbalo ich prudké zdražovanie zemného plynu spojené s odstránením krížových dotácií medzi ziskovejším tranzitom a dovtedy stratovou distribúciou. Na spaľovanie biomasy začali prechádzať tiež niektoré uhoľné teplárne, hoci tým nejde ani tak o lacnejšie teplo ako skôr o splnenie environmentálnych predpisov. A slušne sa v slovenských domácnostiach rozbehlo aj využívanie solárnych panelov na ohrev vody.
Spoločným menovateľom týchto ťahúňov slovenského biznisu s obnoviteľnými zdrojmi je to, že stoja menej ako iné bežne využívané palivá. Elektrina z vodných elektrární patrí k tým lacnejším vo výrobnom mixe Slovenských elektrární. Teplo z dreva je pre koncových spotrebiteľov zhruba o pätinu lacnejšie ako z plynu. Rovnako sú na trhu konkurencieschopné aj solárne panely na teplú vodu. Toto trio sa tak rozvíja aj bez štátnych subvencií.
Drahé doplnky
Všetky ostatné obnoviteľné zdroje sú drahšie ako urán a uhlie v elektroenergetike či ropa v biznise s motorovými palivami. Na to, aby sa presadili v biznise, ich musel postrčiť štát. Vo väčšom sa rozbehla v krajine hlavne výroba biopalív z kukurice a repky olejnej, ktoré sa pridávajú do bežných benzínov a nafty. Tie už teraz v nádržiach áut na slovenských cestách tvoria takmer štyri percentá. Domácim lídrom tohto biznisu je skupina podnikateľov okolo Jána Sabola s výrobnými fabrikami v Leopoldove i v maďarskom Komárome. Únia podiel primiešavania chce do roku 2020 zdvihnúť až na jednu desatinu. Biopalivá však napredujú iba preto, že členské krajiny spoločenstva za ne nevyberajú spotrebné dane. Inak by predražovali tankovanie, lebo ropné produkty sú lacnejšie.
V plnom rozsahu je drahšia a bez podpory štátu sa nezaobíde ani celá elektroenergetika na báze obnoviteľných zdrojov. Menšie vodné elektrárne, elektrárne na biomasu, slnečné, veterné i geotermálne elektrárne, ako aj bioplynové stanice, ktoré vyrábajú teplo a elektrinu z kukuričnej siláže či z exkrementov hospodárskych zvierat, viac zaujali investorov, až keď štát predvlani predĺžil garantovaný výkup zelenej elektriny z dovtedajšieho jedného až na pätnásť rokov.
O tom, o koľko je elektrina z obnoviteľných zdrojov drahšia, hovoria garantované ceny vyhlásené slovenským Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktoré budú platiť pre elektrárenské zariadenia uvedené do prevádzky od leta tohto roku.
Najviac sa k trhovej cene elektriny – 60 eur za megawatthodinu – blíži elektrina z veterných elektrární. Jej garantovaný výkup je stanovený na 79 eur. Za nimi nasledujú malé vodné elektrárne. Väčšie, s výkonom medzi jedným až piatimi megawattmi, majú cenu garantovanú na úrovni 98 eur. Menšie, s výkonom do jedného megawattu, majú výkup nastavený na 109 eur. Za malou vodou je výroba elektriny z biomasy. Ak nová elektráreň na drevnú biomasu spaľuje drevo z rýchlorastúcich plantáží, cena výkupu predstavuje 112 eur. Ak spaľuje slamu, odpadové drevo z drevárskych podnikov či drevnú štiepku z odpadov po ťažbe v dlhovekých lesoch alebo biomasu spolu s uhlím – tak 123 eur.
V rebríčku za biomasou nasleduje elektrina z bioplynových staníc. Väčšie stanice, s výkonom nad jeden megawatt, majú výkup za 130 eur. Menšie, pod jeden megawatt, 145 eur. Drahšia je elektrina z geotermálnych prameňov, pri ktorej je výkup na 196 eurách.
Slnečno-veterný hazard
Celkom najdrahšia je elektrina zo slnečných fotovoltických elektrární. Tie, čo boli spustené do prevádzky ešte pred koncom predminulého roku, majú výkup nastavený na takmer 450 eur. Tie, čo boli sprevádzkované vlani alebo ich ešte stihnú investori napojiť na sieť do leta tohto roku, majú cenu vypísanú zhruba na 385 eur. A cena ÚRSO platná od leta tohto roku už je iba 259 eur.
Úrad prudko znižuje atraktivitu biznisu s elektrinou zo slnka. A to nielen preto, že drahšie obnoviteľné zdroje čoraz viac zaťažujú peňaženky odberateľov elektriny, keď už vlani koncovú cenu jednej megawatthodiny zvýšili o tri eurá.
Slnečné i veterné elektrárne majú aj iný závažný problém. Nedá sa pri nich odhadnúť objem produkcie a plán výroby, lebo niekedy vietor fúka a niekedy nie. Podobne je to so slnečným svitom. Takže tieto zdroje do rozvodnej siete dodávajú raz príliš veľa elektriny, inokedy zasa málo. Tým ohrozujú stabilitu sietí. Hrozia black outy. Českí energetici mali už niekoľko prípadov, keď museli sieť náročným regulovaním chrániť pred veľkými výkyvmi prietokov elektriny vyvolanými veľkými veternými parkmi v severnom Nemecku.
Slovensko slnečné a veterné elektrárne z obáv pred ich nekontrolovaným rozvojom blokuje dosť razantne. Napriek tomu, že sa v krajine ani zďaleka nestavali tak husto ako inde. ÚRSO nielenže pre slnečné elektrárne redukuje cenu garantovaného výkupu, ale od leta tohto roku tento výkup bude platiť iba pre novopostavené zdroje, ktoré budú mať výkon len do sto kilowattov. Aj tieto najmenšie slnečné elektrárne môžu byť postavené len na strechách budov, a nie na voľných pozemkoch.
Ešte ďalej zachádza prevádzkovateľ prenosovej sústavy, spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Už vlani vyhlásila, že až do konca tohto roku nebude vydávať žiadne nové povolenia na výstavbu veterných a slnečných elektrární. A naznačila, že embargo môže trvať aj oveľa dlhšie.
Výsledkom vyhraneného postoja štátu je, že Slovensko má doteraz iba zopár veterných vrtúľ s celkovým inštalovaným výkonom vyše troch megawattov. Vybudované slnečné elektrárne majú celkový výkon 188 megawattov, ich boom nastal hlavne vlani. Ďalšie slnečné elektrárne však ešte pribudnú, lebo ak ich investori stihnú napojiť na siete do začiatku júla, budú môcť využívať vyššie ceny garantovaného výkupu. V podstate tak veterné elektrárne zostávajú v krajine naďalej len raritou a slnečné elektrárne menším doplnkom. S tým, že viac priniesli iba investorom, ktorí si dokázali u štátnych úradníkov najrýchlejšie vylobovať povolenia.
Rozumná budúcnosť
Všetky ostatné elektrárne na báze dreva, slamy, bioplynu či geotermálnej vody síce produkujú elektrinu drahšie ako atómové či uhoľné elektrárne, ale dajú sa ľahko regulovať, preto neohrozujú stabilitu siete. Ich budovanie štát neblokuje.
Inštalovaný výkon elektrární na biomasu za posledné dva roky v krajine stúpol z 32 na 54 megawattov, elektrární na kombinované spaľovanie biomasy s uhlím zo šesť na 134 megawattov, bioplynových staníc z dvoch na 18 megawattov a malých vodných elektrární zo 41 na 51 megawattov. Dohromady inštalovaný elektrický výkon obnoviteľných zdrojov v súčasnosti na Slovensku predstavuje takmer 1 100 megawattov. Veľké vodné elektrárne z toho kryjú vyše 630 megawattov.
Dve slabiny viacerých zelených energií spočívajúce vo vysokej cene a v nestabilite dodávok budú stavať vodu a biomasu aj naďalej do pozície kľúčových hráčov. Vôbec najväčší potenciál má využívanie biomasy na výrobu tepla. Prietoky slovenských riek na budovanie veľkých elektrárni s lacnejšou elektrinou sú do značnej miery vyčerpané a malé vodné elektrárne produkujú predsa len drahšiu elektrinu.
To, že biomasa spaľovaná na teplo má spomedzi zelených energií najväčší význam, potvrdzujú aj skúsenosti zo sveta. V Nemecku, ktoré už roky rozvíja všetky druhy obnoviteľných zdrojov, až 90 percent ich výkonu tvorí biomasa na výrobu tepla.
Ak by Slovensko vedelo maximálne využiť technický potenciál všetkých obnoviteľných zdrojov, aj za predpokladu, že naďalej si bude strážiť, aby sa príliš nerozmohli nestabilné a pridrahé zdroje, krajina by mohla zo zelených energií pokryť zhruba 30 percent svojich energetických potrieb. Biomasa z toho predstavuje dve tretiny.
Aj potenciál biomasy je však obmedzený. Tuzemské teplárne i elektrárne už teraz ročne spália vyše jedného milióna ton drevnej biomasy. Až zhruba tretinu tohto objemu využíva na výrobu energií najväčšia celulózka v krajine – ružomberské Mondi SCP. Už naplánované ďalšie investície majú spaľované objemy drevnej biomasy v najbližších rokoch viac ako zdvojnásobiť. Najľahšie dostupné odpady z drevárskych fabrík v ročnom objeme jeden a pol milióna ton sa už aj teraz využívajú v takmer celom objeme. Štátne Lesy SR ako jediný veľký producent štiepky zo zvyškov po ťažbe zasa vyhlasujú, že bez mimoriadnych dotácií môžu zdvihnúť jej produkciu z dnešných 130-tisíc ton najviac na 300-tisíc ton ročne. Drevné odpady z komunálnej zelene sú len menším doplnkom. Do budúcnosti Slovensko preto potrebuje naštartovať vo väčšom aj plantáže rýchlorastúcich drevín. Veľké rezervy má krajina aj vo využívaní slamy. Stovky tisíc ton tohto paliva, ktoré poľnohospodári nepotrebujú, energetici dosiaľ nevyužívajú.
Článok vyšiel v prílohe Energetika, ktorá je súčasťou aktuálneho vydania TRENDU č. 18.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto na titulke - Maňo Štrauch
