Maďarský premiér Viktor Orbán ostane sedieť za najvyšším stolom EÚ – znamená to viac sporov v oblasti základných hodnôt bloku a viac odporu, pokiaľ ide o prísnejšie konanie voči Rusku, píše Politico.
Jednoznačné víťazstvo
Pravicový líder v nedeľu vyhral už štvrté voľby po sebe, pričom jeho vládnuca strana Fidesz obsadí v maďarskom parlamente dve tretiny kresiel.
Volebnú kampaň zmenila ruská invázia na Ukrajinu, suseda Maďarska. Orbána jeho blízky vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom volebne nepoškodil. Namiesto toho sa zdá, že z toho mal prospech, keďže sa pasoval do role človeka, ktorý zaručí stabilitu a mier Maďarska, a zaistí, že krajina nebude do vojny zatiahnutá.
Na svojich nepriateľov nezabudol
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj napadol Orbána pre jeho prístup k Moskve, ktorý je miernejší ako ten, ktorí presadzujú ostatní európski lídri. Zatiaľ čo Maďarsko – člen EÚ a NATO – odsúdilo ruskú inváziu a podporilo sankcie EÚ voči Moskve, proti zákazu ruských dodávok energie namietalo a odmietlo takisto bilaterálne poskytnúť Kyjevu zbrane.
Orbánovo víťazstvo znamená, že bude pravdepodobne zastávať podobný postoj, kým lídri EÚ diskutujú o tom, či na Moskvu uvaliť prísnejšie sankcie, najmä vo svetle správ o masakre a znásilňovaní civilistov v ukrajinských mestách, ktoré predtým okupovali ruskí vojaci.
Orbán vo svojom prejave v nedeľu večer spomenul ukrajinského prezidenta, ktorého označil za jedného z oponentov, ktorým jeho strana vo voľbách čelila – spolu s mnohými jeho ďalšími zvyčajnými terčmi, akými sú „ľavica doma“, „medzinárodná ľavica“, „bruselskí byrokrati“ a finančník George Soros.
„Možno sme nikdy nevyzerali tak dobre, ako vyzeráme dnes večer,“ povedal Orbán svojim podporovateľom v Budapešti a vyhlásil, že jeho strana dosiahla „také víťazstvo, že ho možno vidieť až z mesiaca – no z Bruselu určite.“
Znova v hľadáčiku EÚ
Jeho víťazstvo však prišlo uprostred významných obáv odborníkov v oblasti demokracie a opozičných politikov, podľa ktorých je volebné pole v Maďarsku extrémne nevyvážené: Orbánova strana navrhla súčasný volebný systém a ovláda, priamo či nepriamo, väčšinu mediálneho prostredia.
Takéto obavy v oblasti úpadku demokracie v Maďarsku sa znovu v inštitúciách EÚ dostanú do popredia. Tieto inštitúcie mali roky problém riešiť narastajúce autokratické tendencie vlády v Budapešti.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z roku 2018 aktivovať konania podľa Článku 7 vyvinulo na Maďarsko len malý tlak, pokiaľ ide o zvrátenie tohto smerovania. K aktivácii Článku 7 sa pristúpi, ak sa základné hodnoty EÚ považujú za ohrozené.
Zatiaľ čo EÚ Maďarsku neposkytla peniaze, ktoré mu boli vyčlenené v rámci fondu obnovy po koronavíruse, Budapešť za svoje podkopávanie demokratických štandardov čelila len zopár konkrétnym následkom.
Dôjde k spusteniu mechanizmu podmienenosti?
Týždne pred voľbami sa od Európskej komisie očakávalo, že spustí nový mechanizmus s cieľom obmedziť Maďarsku rozpočtové prostriedky pre obavy v oblasti právneho štátu. No Komisia spustenie odložila, sčasti v dôsledku volieb. Brusel bude teraz čeliť zintenzívneniu výziev.
Daniel Freund, nemecký zelený europoslanec, ktorý je hlasným kritikom Orbánovej vlády, povedal, že pokiaľ ide o maďarské voľby, tak „tam bude dlhý zoznam vecí, ktoré boli nespravodlivé“ a že bude aj naďalej „vyvíjať tlak“ na Európsku komisiu, aby Maďarsku obmedzila finančné prostriedky.
Svoj vplyv chce rozširovať za hranice
Volebný úspech maďarského lídra môže posilniť jeho ambície týkajúce sa prenášania jeho vplyvu do zahraničia.
Orbán vo svojom prejave poďakoval zahraničným spojencom Fideszu. „Nie je to len naším víťazstvom,“ povedal podporovateľom. Povedal, že „celý svet“ môže vidieť, že kresťansko-demokratická a konzervatívna politika, „nie je minulosťou, je budúcnosťou“.
Zatiaľ čo vojna na Ukrajine do istej miery narušila jeho ambície – vsadila klin medzi Budapešť a jej blízkych spojencov vo Varšave – premiér sa pravdepodobne vráti k pokusom posilniť si svoj medzinárodný profil.
Budúcnosť V4
Napriek tomu bude Orbánovo víťazstvo vrhať viac svetla na otázky týkajúce sa budúcnosti Vyšehradskej štvorky, zoskupenia pozostávajúceho z Maďarska, Poľska, Slovenska a Českej republiky, ktorej jednota v posledných týždňoch čelila narastajúcemu tlaku. Ostatní členova tejto skupiny zaujali voči Rusku prísnejší postoj než Orbán.
„Musíme rešpektovať demokratické voľby v Maďarsku,“ povedal český europoslanec Tomáš Zdechovský, člen frakcie Európskych ľudovcov. Poukázal na rozdiely v rámci Vyšehradskej štvorky, pokiaľ ide o Ukrajinu a opísal spoluprácu v skupine ako „veľmi náročnú“.
Podľa neho by to bola „škoda“, keby sa Orbán v EÚ stal čoraz viac izolovanejším.
Ďalšie dôležité články
