Lídri EÚ diskutujú o vojne na Ukrajine, energetickej bezpečnosti a ekonomike, no zdá sa, že jeden čoraz viac zúfalý líder bude mať zase raz svoj vlastný politický program, píše Bloomberg.
Varovný príklad
Maďarský premiér Viktor Orbán sa dostal do otvoreného konfliktu so zvyškom EÚ vo chvíli, keď sa snažil prekaziť sankcie, ktoré blok uvalil na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu. Išlo o jeden z celej rady sporov medzi Budapešťou a Bruselom, v centre ktorých je spôsob, akým Orbán riadi svoju krajinu.
Maďarsko čelí klesajúcemu forintu a krehkým financiám, a preto sa premiérovo odvážne balansovanie medzi Bruselom a Moskvou stáva čoraz nebezpečnejším. Orbán musí skĺbiť svoje líškanie sa do priazne ruského prezidenta Vladimira Putina so snahou o odblokovanie miliárd eur, ktoré Budapešti v Bruseli zablokovali.
Maďarsko sa mení na čoraz extrémnejší varovný príklad toho, čo sa stane, keď sa politický projekt odtrhne od reality.
„Maďarsko súrne potrebuje eurofondy,“ povedal bývalý guvernér maďarskej centrálnej banky Andras Simor, ktorý krajine pomohol počas finančnej krízy, ktorá si vyžiadala pomoc Medzinárodného menového fondu. Skôr než peniaze však podľa Simora potrebuje Budapešť od Bruselu získať akési uznanie či súhlas, aby si mohla napraviť svoju pošramotenú dôveryhodnosť.
Boj s ekonomickou krízou
Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine klesol forint voči euru o viac než 12 percent aj napriek tomu, že má Maďarsko zďaleka najvyššie úrokové sadzby spomedzi všetkých krajín EÚ.
Minulý týždeň táto maďarská mena opäť zaznamenala rekordne nízke úrovne. Orbán bol teda nútený vyzvať svojich politických spojencov, aby tento problém napravili. Počas svojho pravidelného vystúpenia v rádiu požiadal ministrov financií a guvernéra centrálnej banky, aby dostali infláciu pod kontrolu.
V priebehu pár hodín sa politikom v rámci núdzových opatrení podarilo zdvihnúť základnú efektívnu sadzbu z 13 na 18 percent.
Ich krok nateraz forint zastabilizoval, no podľa stratéga Mareka Drimala zo spoločnosti Societe Generale nejde o opatrenie, ktoré by zásadne zmenilo situáciu.
Investori vidia riešenie skôr v 40 miliardách eur z eurofondov, ktoré by zlepšili finančnú situáciu Maďarska. Európska komisia však krajine financovanie pozastavila pre obavy z rozsiahleho porušovania zásad právneho štátu, ku ktorému počas 12 rokov Orbánovej vlády dochádza.
Orbánova kríza
Orbánov „maďarský projekt“ sa stal vzorom pre populistov a premiéra dostal do priazne bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. Teraz mu však bez únijných peňazí hrozí rozpad.
Desiatky tisícov demonštrantov tento mesiac v Maďarsku protestovali proti nízkym mzdám učiteľov. Podľa Bloombergu ide v tejto krajine o nezvyčajný prejav nespokojnosti. Orbán demonštrantom povedal, že bez eurofondov platy zdvihnúť nevie.
Budapešť síce tvrdí, že urobí všetko pre to, aby sa jej podarilo zabezpečiť financovanie, no jej posledná kampaň namierená proti EÚ vyvoláva opačný dojem. Po celej krajine sa totiž začali objavovať billboardy, ktoré z maďarských problémov obviňujú Brusel.
„Bruselské sankcie nás ničia,“ píše sa na billboardoch znázorňujúcich bombu, na ktorej je napísané slovo „sankcie“.
„Ide o Orbánovu najväčšiu krízu,“ tvrdí politológ Gabor Gyori z inštitútu Policy Solutions. Podľa neho nie je jasné, ako dlho budú ľudia veriť Orbánovej falošnej rozprávke o tom, že EÚ nesie vinu za ekonomické problémy Maďarska.
Aj podpora Orbánovej strany začala klesať, a to iba pár mesiacov po tom, čo sa jej podarilo po štvrtý raz po sebe vyhrať voľby.
Krajiny EÚ však trápi ešte jedna otázka. Je Orbán na strane EÚ či Ruska? Český minister zahraničných vecí Mikuláš Bek sa obáva, že ak sa Brusel a Budapešť nedohodnú v otázke eurofondov, tak sa Maďarsko dostane do bodu, z ktorého niet návratu.