Bieloruské úrady previezli väznenú opozičnú aktivistku Maryju Kalesnikavovú z vyšetrovacej väznice v Minsku do iného väzenia v meste Žodzina ležiacom severovýchodne od bieloruskej metropoly, informovala rakúska stanica ORF. Kalesnikavovú zadržali v pondelok v Minsku maskovaní muži a vyhrážali sa jej smrťou či dlhoročným väzením. Pod hrozbou fyzického násilia ju príslušníci silových štruktúr chceli prinútiť opustiť krajinu. Násilnému vyhosteniu na Ukrajinu zabránila tým, že roztrhala svoj pas a ušla z auta, ktoré ju malo prepraviť na ukrajinské územie. Krátko na to bola bieloruskými pohraničníkmi zadržaná.
Bieloruská polícia počas sobotného protivládneho protestu v hlavnom meste Minsk, na ktorom sa zišli aj stovky žien, zadržala najmenej 30 osôb, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na nezávislý portál TUT.by. Na zverejnených videách bolo údajne vidieť policajtov, ktorí voči ženám zakročili sčasti brutálnym spôsobom a mnohé z nich zadržali a nasadili do policajných vozidiel.
Bielorusko už roky nie je nezávislé. Poslednú diktatúru Európy poháňa ruské palivo
Najpočetnejšie bývajú protivládne zhromaždenia vždy v nedeľu. Priemerná účasť na nich podľa odhadov médií presahuje 100-tisíc ľudí. V prvých dňoch protestných akcií bolo zadržaných asi 7 000 ľudí, väčšina z nich už bola medzičasom prepustená. V posledných dňoch však polícia opäť prikročila k zatýkaniu demonštrantov.
Protesty v Bielorusku si vyžiadali aj obete na životoch. Ich počet sa v závislosti od zdroja rôzni. Lukašenkova najväčšia rivalka Sviatlana Cichanovská 25. augusta oznámila, že o život prišlo najmenej šesť ľudí. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva eviduje štyri obete. Odborníci OSN na ľudské práva majú zdokumentovaných 450 prípadov zlého zaobchádzania s ľuďmi počas zadržania na polícii.
Masové protesty sa v Bielorusku začali po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta. Za víťaza volieb bol ústrednou volebnou komisiou vyhlásený súčasný prezident Alexandr Lukašenko, ktorý tento post zastáva od roku 1994.
