Olympijským medailistom chce Most-Híd zabezpečiť zákonom doživotnú rentu. Podľa návrhu zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti, ktorý predložili do parlamentu, by zlatí medailisti mali doživotne každý mesiac nárok na odmenu vo výške priemernej mzdy. Strieborní medailisti by dostali 60 percent tejto sumy a bronzoví 40 percent. Priemerná mzda v roku 2011 dosiahla 786 eur, 60 percent tejto sumy predstavuje 472 eur a 40 percent 315 eur. Odmena by nepodliehala zdaneniu.
Okrem olympionikov zákon stanovuje rovnaké odmeny pre úspešných športovcov na paralympiádach, deaflympiádach a šachovej olympiáde. Zákon pamätá aj na športovcov, ktorí v roku 1984 pre bojkot socialistických krajín nenastúpili na olympijských hrách v Los Angeles, do zoznamu relevantných športových podujatí totiž autori zaradili aj Hry priateľstva, ktoré sa ako náhrada za olympiádu uskutočnili v ZSSR.
Nadmerná záťaž tela
Nárok na odmenu by bol v prípade schválenia podmienený vekom. Autori z Mosta-Híd navrhujú dve alternatívne hranice, buď 35 alebo 40 rokov. Ak by odmenu dostávali už 35-roční športovci, nárok na ňu by malo 80-90 osôb a štátna pokladnicu by na renty ročne vynaložila 461-tisíc eur. V prípade vyššej hranice by si 70-80 osôb rozdelilo 383-tisíc eur. Na odmenu aj v prípade schválenia budú musieť zabudnúť športovci, ktorým bolo ocenenie odňaté, boli právoplatne odsúdení za trestný čin, alebo sa opakovane dopustili dopingu. Renta bude určená len pre občanov Slovenskej republiky, ktorí medailu získali v československom alebo slovenskom drese.
Poslanci za stranu Most-Híd Tibor Bastrnák, Arpád Érsek a Gábor Gál svoj návrh odôvodňujú tým, že športovci sa svojimi mimoriadnymi úspechmi na významných podujatiach zaslúžili o propagáciu a dobré meno Slovenska v zahraničí. "Každý štát však pre dosiahnutie takýchto úspechov musí vytvárať adekvátne podmienky," tvrdia v dôvodovej správe. Prízvukujú, že vrcholoví športovci pre nadmernú záťaž svoje telo opotrebujú skôr ako iní ľudia a pre tréning majú sťažené podmienky pripravovať sa na budúce povolanie. Od nového zákona si tiež sľubujú, že bude motivovať ďalších reprezentantov dosiahnuť skvelé výsledky, na základe ktorých by získali nárok na rentu. "Navrhovaná úprava by tak mohla prispieť aj k masovejšiemu rozšíreniu športu u mládeže," nádejajú sa.
O zákone, ktorý by mal byť podľa návrhu účinný od 1. januára 2013, bude parlament rokovať na svojej tretej schôdzi, jej začiatok je naplánovaný na 19. júna.
Od odvodovej reformy k živnostníkom
SDKÚ-DS navrhuje zvýšiť hranicu ročnej dane, od ktorej vzniká povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov fyzických osôb zo súčasných 1 660 eur na 2 500 eur. Ako na tlačovej besede uviedol predseda strany Pavol Frešo, takýto návrh uľahčí život približne 30-tisíc živnostníkov. "Návrh ani o cent nepoškodzuje štátny rozpočet, uľahčuje život možno 100-tisíc ľuďom, ktorí sú na živnostníkov naviazaní," povedal. Podľa P. Freša návrh rieši situáciu živnostníkov, ktorí vlani viac zarábali a tento rok sú "dusení" tým, že musia platiť preddavky na daň. O takomto legislatívnom návrhu by mal parlament rokovať už na svojej júnovej schôdzi.
Súčasná vláda pripravuje pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) viaceré zmeny. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % z príjmov by mali byť podľa rezortu financií ohraničené stropom 3 600 eur ročne. Uviedol to minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, ktorý vedie so živnostníkmi rokovaniach o daňovo-odvodových zmenách. "Ponuka zo strany ministerstva financií je zatiaľ v tej podobe, že celý paušál by mal obsahovať maximálne 3 600 eur, teda 300 eur mesačne," povedal. Živnostníci podľa neho na pondelkovom stretnutí požiadali o samostatné rokovanie s ministerstvom financií.
Ako ďalej uviedol šéf rezortu práce a sociálnych vecí, v piatok ministerstvo predložilo živnostníkom návrh legislatívnych zmien v daniach a odvodoch. "Predložili písomné stanovisko, kde mnohé veci namietali," povedal J. Richter. Zhoda je podľa neho na tom, že by živnostník po odchode do dôchodku nemal byť odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. Takmer 9 z 10 živnostníkov podľa ministra v súčasnosti platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. "Mnohí živnostníci, keď sa dostanú do dôchodkového veku a majú poberať dôchodok, sú prekvapení," uviedol J. Richter. Rezort práce má preto zámer zvýšiť pre SZČO minimálny vymeriavací základ na platenie odvodov zo súčasných 44,2 percenta priemernej mzdy na 50 percent priemernej mzdy na Slovensku.
Foto - SITA / AP, SITA / Marián Peiger
