V pracovnom živote odpoveď „neviem“ neveští nič dobré. Neviem v parlamentnom pléne znamená zdržať sa hlasovania.

Je to jedna z možností, je pochopiteľná a prijateľná. Len nie vždy.

Novela zákona o minimálnej mzde bola politické rozhodnutie. Nemala nič spoločné s princípmi ekonomiky či odmeňovania zamestnancov. Bolo vopred jasné, ako sa hlasovanie skončí.

Nech sa nám výsledok hlasovania akokoľvek nepáči, disciplínu v koalícii treba pochváliť. Príkaz znel – schváliť. Bol splnený. Za návrh hlasovali ako jeden muž všetci prítomní koaliční poslanci.

Ako ukázalo hlasovanie, až takí dôslední byť nemuseli. Opozícia sa poväčšine zmohla iba na „neviem“. Poslanci KDH, okrem predsedu, ktorý bol proti, sa zdržali hlasovania. Rovnako ako viac než polovica poslancov SDKÚ a SMK.

Opozícia bez názoru

Každý má právo na vlastný názor, aj keď je politik. Aj keď to vyzerá alibisticky. Každý môže urobiť chybu, politik tiež. Ale v tom problém nie je. Problém je, že napriek predneseným rečiam, ako si vláda zvyšuje kompetencie, prisvojuje diktát a ako je to celé v konečnom dôsledku nesociálne, sa opozícia nezmohla ani na vyjadrenie nesúhlasu. Že nemajú jednotný názor? Chyba. Nebol tam človek, ktorý by im pošepol, ako hlasovať? Chyba.

Existuje vôbec taký poslanec, vodca, ktorý je pre nich autorita? Hlasovanie vyzeralo tak, že opozícii na tom nezáleží. Že im nezáleží na tom, či bude fakticky zrušená tripartita.

To by sa dalo pochopiť, udialo sa to aj za ich vládnutia. Ale čo sa nedá pochopiť, je skutočnosť, že sa ani len nepokúsili zmeniť návrh, aby výšku minimálnej mzdy schvaľovala vláda.

Novela zákona o minimálnej mzde je zlá. A nebezpečná. Vo svojvoľných rukách vlády je teraz nielen existencia niektorých firiem, ale aj osud tisícok živnostníkov a aj zamestnancov.

Všetkých, ktorí platia odvody vychádzajúce z minimálnej mzdy. Oddeliť tieto dve veci sa nepodarilo roky a nápady, ako to urobiť, sú zatiaľ len fikcia. Za novelu môže vládna koalícia, ale opozícia mohla vyjadriť aspoň symbolický nesúhlas.