Operácia kuchynským nožom

Výborný nápad! Príležitostí na takéto zvolanie mal premýšľajúci človek pomenej, odkedy na kreslo ministra školstva zasadol Dušan Čaplovič. Novela vysokoškolského zákona, ktorou sa momentálne zaoberajú poslanci, na prvý pohľad takúto príležitosť ponúka. Okrem iného sa v nej navrhuje, aby ministerstvo mohlo vysokým školám obmedziť počet študentov, ktorých prijmú do prvého ročníka. Znamená to, že masovej produkcii absolventov v neperspektívnych odboroch odzvonilo?

Starinka

Ministerstvo „rozhoduje po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl o obmedzení medziročného nárastu počtu novoprijatých študentov v dennej forme štúdia v príslušnom študijnom odbore“. Tak znie zdanlivo revolučné ustanovenie spomínanej novely. S dodatkom, že percentuálne vyjadrené obmedzenie sa vzťahuje na každú vysokú školu (s výnimkou súkromných) vzdelávajúcu v príslušnom študijnom odbore. Podľa návrhu by ministerstvo malo rozhodnutie o strope na prijímanie prvákov zverejniť do 31. augusta.

Zmenu možno označiť za revolučnú len naoko, lebo podobné ustanovenie platí už desať rokov. Dnes platné znenie vysokoškolského zákona dokonca stanovuje, že obmedzenie nesmie byť nižšie ako päť percent. No bývalý minister školstva Eugen Jurzyca ani úradníci, ktorí na ministerstve pôsobili už za prvej vlády Roberta Fica, nevedia, že by sa táto možnosť niekedy využila.

Pohľad na vysokoškolské štatistiky ukazuje, že vzdelávacie ustanovizne sa predovšetkým prispôsobujú dopytu. Naznačuje to porovnanie počtu prihlášok na jednotlivé skupiny študijných odborov s počtami skutočne prijatých poslucháčov. Napríklad v prípade prírodných vied sa podiel tejto preferencie na celkovom objeme prihlášok nelíšil od podielu prijatých na tieto vedy o viac ako dva percentné body. Konkrétne: na prírodné vedy smerovalo zhruba šesť percent prihlášok od záujemcov o vysokoškolské štúdium, sedem percent zaujímalo zdravotníctvo, poľnohospodárske a lesnícke odbory lákali tri percentá uchádzačov. Skutočné podiely prijatých sa pri týchto kategóriách napokon takmer zhodovali s podielmi prihlášok.

Platenie za hlavu

Výnimku tvoria technické vedy a humanitné smery. Štúdium prvých štát dotuje vyššou sumou a peniaze zjavne ako motivácia zaberajú. V posledných ôsmich rokoch dvadsaťštyripercentný podiel prijatých študentov na tieto odbory bol o šesť až sedem percentných bodov vyšší ako podiel uchádzačov. Čo by nemuselo prekážať, keďže podľa údajov o uplatniteľnosti absolventov vysokých škôl na slovenskom trhu práce dopyt po promovaných inžinieroch je. V prípade nižšou sumou dotovaných spoločenských vied to funguje opačne. Zhruba 61-percentný záujem uchádzačov sa prijímačkami osekáva na 55-percentný podiel prijatých.

Výška vládnej dotácie na uskutočňovanie študijných programov, respektíve stanovenie vzorca na jej výpočet bol doteraz hlavný nástroj, ako sa štát snažil ovplyvniť motivácie vysokých škôl pri prijímaní nových poslucháčov. Od takmer čistého platenia „na hlavu“ vzorec v ostatných rokoch začal čiastočne zohľadňovať aj uplatniteľnosť študentov v praxi či kvalitu vzdelávania. Viac než dvojnásobne vyšší koeficient pre výpočet dotácie na študenta v magisterskom stupni tiež školám velí nevzdať sa poslucháčov po bakalárskom stupni.

Ministerstvo zatiaľ neavizovalo, že by tento spôsob financovania vzdelávacej činnosti hodlalo meniť. No navrhovanou novelou sa ide pokúsiť o priamočiarejšie prepojenie medzi „produkciou“ vysokých škôl a dopytom pracovného trhu.

Bez dát a neskoro

Dopyt po jednotlivých diplomovaných profesiách sa v čase vyvíja. Ako sa dá na to kvalifikovane reagovať, ukazuje Fínsko, ktoré je pre mnohé štáty vzorom v oblasti vzdelávania. A tiež využíva systém diktovania maximálneho počtu študentov. Tamojšie ministerstvo školstva sa pritom orientuje analýzami Vládneho inštitútu pre ekonomický výskum a Národnej rady pre vzdelávanie. V tých najnovších sa napríklad píše, že v roku 2025 bude počet ľudí odkázaných na zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť 1,25-násobne vyšší ako v roku 2005, čo znamená, že v uvedenom horizonte bude potrebných o 80-tisíc viac ľudí s kvalifikáciou v tejto oblasti.

Starnutie populácie je reálna prognóza aj v slovenských pomeroch a keby sa ňou malo ministerstvo školstva riadiť, zrejme by dospelo k podobnému záveru. Ak novela parlamentom prejde, štát bude určovať percentuálne obmedzenie prijímania prvákov už o desať mesiacov. No momentálne sa o žiadne podobné analýzy oprieť nemôže. Sekcia vysokých škôl na rezorte sa ich prípravou nezaoberá, avizované analytické oddelenie – obdoba Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií – ešte ani nevzniklo. Ak ministerstvo svoju právomoc už budúci rok využije, bez poctivých dát to bude takpovediac operácia kuchynským nožom.

Kde ubúdajú študenti
Vývoj počtu študentov slovenských vysokých škôl

Poslancovi za SDKÚ-DS a vysokoškolskému pedagógovi Miroslavovi Beblavému tiež prekáža, že obmedzenie sa má vzťahovať rovnakou mierou na všetky školy vzdelávajúce v príslušnom odbore. Bez ohľadu na to, akých kvalitných absolventov tá-ktorá škola produkuje.

Ďalší dôvod, pre ktorý navrhovaná úprava neznamená žiadnu zmenu paradigmy vysokoškolského systému, je fakt, že najbližšie roky ministerstvo možno nebude mať ani čo obmedzovať. Podľa rezortnej Výročnej správy o stave vysokého školstva za rok 2011 počet prihlášok, prijatých aj zapísaných študentov na verejné vysoké školy od roku 2007 neustále klesá. Týka sa to aj skupiny odborov, ktoré sa v diskusii o „masifikácii“ vysokoškolského vzdelávania spomínajú najčastejšie – spoločenských vied a náuk. Pred troma rokmi sa z prijatých študentov reálne do školy zapísalo 30-tisíc ľudí. O rok ich bolo o 2 800 menej, v minulom roku ubudlo dvetisíc.

Pokles záujmu o štúdium na „štátnych“ vysokých školách čiastočne vysvetľuje nárast študentov na súkromných školách (z 15,5 tisíca v roku 2006 na 39-tisíc v minulom roku) a možnosti štúdia na českých univerzitách. Preto ak sa bude chcieť štát v budúcnosti „hrať“ s napasovaním počtu študentov vysokých škôl na vývoj na trhu práce, bude musieť prejsť od percent k presným číslam. Alebo podporiť záujem o vzdelávanie na „štátnych“školách zvýšením ich kvality, aby jeho bezplatnosť neostala jedinou motiváciou, pre ktorú sa na ne ešte oplatí hlásiť.

Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 43/2012.

Ilustračné foto - Univerzita Komenského