Príbeh opery sa venuje pobaltskej republike Estónsko a finančnej kríze v roku 2008, ktorá výrazne zasiahla estónsku ekonomiku, a aj pôsobivému sporu medzi prezidentom a popredným svetovým ekonómom, píše BBC.

Kríza a následná recesia mala na Estónsko dramatický vplyv. Ekonomika klesla o takmer pätinu, nezamestnanosť raketovo vzrástla a dostala sa až na 18 percent.

Skladateľ Eugene Birman (na snímke) hovorí, že jedným z dôvodov, prečo si vybral Estónsko, bolo aj to, že hudba mala v kultúre tejto krajiny vždy ústrednú úlohu. „Hudba v Estónsku vždy hrala spoločenskú rolu. Jazyk sa držal nažive čiastočne prostredníctvom spevu a hudby. Nie je len spôsobom komunikácie,“ citovala ho stanica BBC.

Libreto opery Nostra Culpa, čo v latinčine znamená Naša vina, vychádza zo sporu, ktorý mali roku 2012 estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves a americký ekonóm Paul Krugman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Ekonóm v jednom zo svojich článkov skritizoval reakciu estónskej vlády na krízu. Prezident v reakcii na článok napísal niekoľko uštipačných a sarkastických tweetov, v ktorých ekonóma označil za „samoľúbeho, arogantného a povýšeneckého“. Aj samotný názov opery pochádza z jedného z tweetov.

Sám o sebe to bol dramatický príbeh. Nestáva sa totiž často, že by sa popredný predstaviteľ nejakého štátu pustil do sporu s medzinárodne uznávaným ekonómom. Ale prečo sa to stalo témou opery?

„Ekonómia je rozprávanie príbehov,“ hovorí Scott Diel, autor libreta opery. „Nemala by byť témou, ktorej sa vyhýbame.“ Birman dodáva, že chceli vytvoriť dielo, ktoré je univerzálne a osobné pre veľa ľudí.

Nostra Culpa je hudobné dielo určené pro speváka a komorný orchester. Rolu oboch protagonistov autori zverili estónskej mezzosopranistke Iris Ojaovej. Tá je skalopevne presvedčená, že ekonómia môže byť podmanivou témou. „Myslím si, že to, čo sa stalo v posledných desiatich rokoch, bolo pomerne dramatické, a tie postavy a príbehy sú svojím spôsobom legendárne a zaujímavé ako veľké operné príbehy,“ dodáva Ojaová.

Nemusia to však byť len operní speváci, ktorí si za svoju tému vyberú ekonomickú krízu. Podobným príkladom je aj americký country spevák Merle Hazard z Nashvillu v Tennessee. V civile je finančným poradcom a volá sa Jon Shayne. Sám seba označuje za „jediného umelca v krajine, ktorý spieva o centrálnom bankovníctve, hypotečných cenných papieroch a fyzike“. Napísal niekoľko piesní na ekonomické témy, napríklad Inflácia alebo deflácia? či Pieseň o gréckom dlhu.

Hudba podľa neho môže človeku pomôcť pochopiť veci lepšie ako článok či rozhovor v televízii. „Je to trochu záhada, ale rýmovanie zosilňuje význam,“ hovorí. V piesni je podľa neho zároveň možné zdôrazniť len niekoľko bodov, pretože najhlbšie pravdy bývajú väčšinou veľmi jednoduché.

Ale späť do Tallinnu. Birma tvrdí, že ekonomický problém Estónska nie sú len čísla. „Je to o skutočných ľuďoch, ktorí majú skutočné príbehy,“ upozorňuje. Cieľom opery je tak zobrať pojmy a vytvoriť z nich oveľa osobnejší hudobný zážitok.