Parížski podnikatelia a hoteloví manažéri si predstavovali leto aké ešte nezažili: milióny turistov zaplavia francúzsku metropolu počas olympijských a paralympijských hier a priniesú regiónu obrovské zisky. Po skončení hier však mnohí tvrdia, že zažili jedno z najhorších letných období vôbec, najmä kvôli bezpečnostným obmedzeniam v okolí olympijských objektov v centre mesta. Napísala to agentúra AP.
Tom Denaive, ktorý prevádzkuje klenotníctvo medzi Louvrom a Place de la Concorde, kde sa konalo niekoľko súťaží, však povedal, že toto obdobie nemožno označiť inak ako dramatické. Najbližšia stanica metra bola zatvorená v polovici júna a ulica Rivoli, hlavná pešia a obchodná tepna, bola uzavretá týždeň pred otváracím ceremoniálom. „Bola to mŕtva ulica,“ hovorí Denaive. „Mali sme pocit, akoby sme sa vrátili do čias Covidu-19.“
Dokonca aj múzeum Louvre zaznamenalo pokles návštevníkov. Dva týždne pred otváracím ceremoniálom to bolo o 45 percent menej a v čase konania olympijských hier to bolo o 22 percent menej ako v rovnakom období minulého roka.
Turisti prišli za športom
Sklamanie bolo cítiť aj na ulici Saint-Honoré, kde sa nachádzajú najprestížnejšie parížske hotely a obchody s haute couture. Marina Orlando, vedúca predajne francúzskej značky luxusných sviečok Diptyque, uviedla, že predaj v auguste medziročne klesol o 29 percent. „Hovorilo sa, že olympijské hry budú z hľadiska tržieb neuveriteľné... Niektorí z nás neodišli na dovolenku a museli sme si prerozdeliť zmeny, aby sme tu všetci mohli byť v deň D,“ hovorí a dodáva, že predajňa bola väčšinou prázdna.
Do Paríža ale naopak prišlo veľa turistov. Podľa údajov vlády zverejnených minulý týždeň dorazilo v čase olympijských hier približne 1,7 milióna zahraničných turistov, čo bolo o 13 percent viac ako vlani, a 1,4 milióna Francúzov, čo bolo oproti minulému roku nárast o 26 percent. Okrem nich prilákali olympijské hry ďalšie milióny ľudí, ktorí do metropoly prišli na jeden deň.
„Myslím si, že táto stávka sa našej krajine vyplatila,“ povedala minulý týždeň na tlačovej konferencii francúzska ministerka cestovného ruchu Olivia Grégoirová. Podľa majiteľov a manažérov obchodov však nakupovanie nebolo hlavným záujmom turistov. „Prišli sem za športom,“ povedal Orlando. Denaive súhlasí a hovorí, že návštevníci „míňajú toľko peňazí na hotely, lety a letenky (...), že im nezostáva veľa peňazí na nákupy“.
Aj keby sa turisti chceli dostať do obchodov a reštaurácií, mnohí by mali problém, pretože Paríž sa rozhodol usporiadať olympijské hry v centre mesta namiesto toho, aby staval športoviská mimo neho. Na ich ochranu bolo nasadených 45 000 policajtov a 10 000 vojakov spolu s posilami z viac ako 40 krajín. Väčšina Parížanov a návštevníkov privítala bezpečnostné opatrenia, ale nie kovové zábrany postavené na oboch stranách Seiny, ktoré komplikovali prejazd mestom.
Prázdne obchody
Pre Patricka Aboukrata, ktorý zastupuje 190 majiteľov obchodov a reštaurácií v parížskej štvrti Marais, boli olympijské hry „viac než katastrofálne“. Od polovice júna do konca júla podľa neho klesol predaj v tejto oblasti v priemere o 35 až 40 percent. Ako majiteľ obchodu s módou hovorí, že neočakávane zlé obdobie z hľadiska predaja zažilo najmä odvetvie konfekcie, preto sa ako mnohí iní nakoniec rozhodol zavrieť obchody.
„Nestálo to za to a tí v okolí, ktorí nechali obchody otvorené, mi hovorili, že tam mali prázdno," dodáva Aboukrat.
Na Île de la Cité, kde stojí katedrála Notre-Dame, väčšina obchodníkov prišla o 40 až 50 percent svojho obratu. Počas väčšiny olympijských hier bola najmä táto oblasť ťažko prístupná, pretože ju obklopovali bezpečnostné bariéry. Úradníci tvrdia, že obmedzenia boli nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti všetkých.
Minister Grégoire však bagatelizoval reči o možných stratách a povedal, že „často sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa sťažujú“. Napriek tomu vláda 14. júna oznámila, že zriadi komisiu, ktorá sa bude zaoberať žiadosťami o finančné odškodnenie od tých, ktorí tvrdia, že sa nachádzali v oblastiach obmedzených blokádami. Žiadosti začne posudzovať v januári budúceho roka.