Také sú dáta európskeho štatistického úradu Eurostat za rok 2014, ktoré publikoval tento týždeň. Náklady odrážajú celú ekonomiku bez poľnohospodárskeho sektora a verejnej správy.

Náklady zahŕňajú mzdy (spolu s bonusmi, nemocenskými dávkami a nákladmi na služobné autá) a nemzdové výdavky (sociálne a zdravotné odvody a dane platené zamestnávateľom). Do štatistík neboli započítavané náklady na školenie, na nábor pracovníkov, na uniformy a podobne.

Štatistiky však neberú ohľad na produktivitu pracovníkov, ani na rôzne cenové hladiny alebo náklady na život v jednotlivých krajinách. Aj bez toho ponúkajú zaujímavý pohľad na jednotlivé náklady a na priepastné rozdiely medzi krajinami EÚ.

Slovensko sa v rámci porovnania nachádza v poslednej tretine krajín Európskej únie s priemernými nákladmi 9,7 eura na hodinu. V rámci rozdelenia podľa ekonomických aktivít, najlacnejšie vyjdú firmy Slováci v stavebníctve (8,2 eura) a v štátnych službách (8,7). Medzi tie sa ráta napríklad školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, platy úradníkov nie.

Ostatné sektory slovenskej ekonomiky majú náklady na zamestnancov približne rovnaké. Najvyšší priemer je v službách (10,2 eura), v priemysle je to o desať centov menej (10,1), o ďalších desať menej vyjdú pracovníci v ostatnom biznise (10 eur).

Slovensko tak nízkymi nákladmi získava vzhľadom na kvalifikovanosť pracovnej sily medzinárodnú konkurenčnú výhodu. Avšak náklady na zamestnancov oproti roku 2013 vzrástli až o 5,2 percenta, čo je piaty najväčší nárast z krajín EÚ. V prípade takto pokračujúceho rastu môžu slovenskí pracovníci o túto konkurencieschopnosť prísť.

Dlhé vyrovnávanie

Podľa portálu Quartz sú tieto štatistiky dôkazom, ako ďaleko od „Spojených štátov európskych“ blok stále zostáva. Jeden zo základných pilierov Európskej únie, teda voľný pohyb tovarov, služieb, osôb a kapitálu, by mal zabezpečovať postupné vyrovnávanie nákladov aj miezd.

Podľa ekonomickej teórie budú pracovníci cestovať za lepšími platmi do zahraničia, čo spôsobí nedostatok pracovnej sily v domácej krajine a ten povedie k rastu miezd. Realita Európskej únie kvôli jazykovým a administratívnym bariéram však tento vyrovnávací proces výrazne spomaľuje.