V areáli skládky odpadov tu chce za 800-tisíc eur vybudovať spevnenú plochu, na ktorej bude spracovávať bioodpad. Firma by navyše v regióne rada investovala i do ďalšieho, podobne zameraného areálu. „Plánujeme aj dobudovanie kompostárne vo Zvolenskej Slatine s cieľom rozšírenia jej kapacity,“ uviedol obchodný riaditeľ spoločnosti Juraj Jakeš.

Päťdesiatnásobný nárast kapacity 

Podľa J. Jakeša chcú projekt v Banskej Bystrici-Šalkovej realizovať v priebehu rokov 2019 až 2020, ak sa podarí získať všetky povolenia. Aktuálne prebieha posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie.

Plocha na spracovanie bioodpadu má mať 10-tisíc štvorcových metrov. Marius Pedersen v súvislosti s týmto zámerom predpokladá postupné zvyšovanie zhodnoteného bioodpadu z aktuálnych 1 000 na 50-tisíc ton.

„Výsledným produktom zhodnocovania bude najmä energokompost – kompost ktorý bude využívaný ako biopalivo,“ píše firma v investičnom zámere, ktorý zverejnila na www.enviroportal.sk.

Jeho výhrevnosťou bude od šesť megajoulov na kilogram. Pre lepšiu predstavu, hnedé uhlie, ktoré produkujú napríklad Hornonitrianske bane Prievidza, má výhrevnosť deväť až štrnásť megajoulov. Pri čiernom uhlí je to spravidla ešte viac.

Spracovanie do pätnástich dní

V Banskej Bystrici pôjde o nekrytú betónovú plochu. Voda z nej bude odtekať do záchytnej nádrže, ktorá bude súčasťou objektu. Dovezený odpad sa skontroluje či v ňom nie sú nežiaduce prvky, prekope a premieša sa, aby sa urýchlil rozklad.

„Mechanicky sa budú oddeľovať jednotlivé zložky dovezených odpadov. Odpady, ktoré sa ešte dajú zhodnotiť budú určené na ďalšie spracovanie. Ostatné odpady, ktoré sa nedajú zhodnotiť, budú zneškodňované na jestvujúcej skládke odpadov,“ dopĺňa J. Jakeš.

Hromady bioodpadu plánuje Marius Pedersen prekopávať aj počas zrenia – ideálne v intervaloch 16 až 20 hodín. „Tak sa dosiahne ideálne zásobovanie mikroflóry potrebným kyslíkom a zároveň sa vytvorí priestor na odparenie časti vlhkosti.“

Energokompost by sa mal spracovať a vyskladniť do 15 dní od založenia. „Hlavným cieľom je umožniť ekonomicky a ekologicky udržateľnú alternatívu nakladania s komunálnymi odpadmi pri využití ich potenciálu na zhodnocovanie, najmä energetické,“ hovorí firma na enviroportáli.

Ako dodáva, investícia prispeje k snahe ministerstva životného prostredia znížiť objem odpadu, ktorý končí na skládkach a tiež k odstraňovaniu čiernych skládok.

Najťažšia zložka odpadu

Bioodpad je najväčšou zložkou komunálneho odpadu, pokiaľ berieme do úvahy jeho hmotnosť. Prekonáva aj plasty, ktoré sú zase objemovo najväčšie. Preto je aj jedným z hlavných cieľov podpory z eurofondov, o ktorej rozhoduje ministerstvo životného prostredia.

Veľké odpadové firmy, napríklad bratislavská OLO alebo Marius Pedersen investujú z vlastných zdrojov, aby obyvateľom poskytli možnosti, ako sa ekologicky zbaviť napríklad bioodpadu. Nakupujú zberové vozidlá, nádoby a budujú zariadenia na jeho spracovanie a uskladnenie.