Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v utorok vyzvala členské krajiny, aby sa pripravili na negatívne dopady masívneho využívania umelej inteligencie (AI) na trh práce. Ekonomiky členských štátov sa podľa OECD môžu nachádzať na pokraji revolúcie v oblasti umelej inteligencie, ktorá by mohla zásadne zmeniť pracovné prostredie, píše list Financial Times (FT). OECD má v súčasnosti 38 členov.
Masívne využívanie takzvanej generatívnej umelej inteligencie podľa OECD povedie k zániku viacerých pracovných miest, ako aj k etickým problémom. Termínom generatívna umelá inteligencia sú označované systémy, ktoré na základe tréningu na obrovských množstvách dát dokážu vytvárať zdanlivo originálne výstupy vo forme textov či obrázkov v reakcii na zadanie užívateľa. Do povedomia širokej verejnosti sa dostali najmä vďaka sprístupneniu četovacieho programu ChatGPT vlani na jeseň.
Riaditeľ OECD pre pracovné a sociálne záležitosti Stefano Scarpetta uviedol, že napriek zatiaľ obmedzeným dopadom generatívnej umelej inteligencie na trh práce je „jasné, že tu zostáva značný priestor pre náhradu (ľudské práce umelou inteligenciou), čo vyvoláva obavy z poklesu miezd a zo zániku pracovných miest".
Obavy zamestnancov
OECD podľa agentúry Reuters uvádza, že viac ako štvrtina pracovných miest v jej členských krajinách je založená na zručnostiach, ktoré možno ľahko nahradiť pomocou umelej inteligencie. Traja z piatich zamestnancov sa podľa vlaňajšieho prieskumu OECD obávajú, že by do desiatich rokov mohli v dôsledku umelej inteligencie prísť o miesto, píše Reuters.
Umelá inteligencia by však podľa niektorých ekonómov mala podporiť hospodársky rast. Americká investičná banka Goldman Sachs napríklad v tomto roku predpovedala, že nárast produktivity v súvislosti s umelou inteligenciou by do desiatich rokov mohol zvýšiť globálny hrubý domáci produkt (HDP) o sedem percent. Zároveň však varovala, že v dôsledku využívania umelej inteligencie by mohlo zaniknúť asi 300 miliónov pracovných miest.
OECD upozorňuje, že umelá inteligencia môže zároveň vytvárať nové pracovné príležitosti a podporovať mzdy. Viacerí pracovníci navyše podľa organizácie hovoria, že umelá inteligencia zvýšila ich spokojnosť v práci, pretože zautomatizovala nudné úkony. Podľa OECD je potrebné zabezpečiť, aby riziká spojené s umelou inteligenciou neprevážili nad jej prínosmi.
Etické problémy
Scarpetta okrem iného varuje, že s umelou inteligenciou prichádzajú vážne etické problémy, napríklad v oblasti ochrany osobných údajov, diskriminácie, automatického rozhodovania alebo zodpovednosti. Existuje napríklad množstvo prípadov, keď nástroje na výber zamestnancov založené na umelej inteligencii uplatňovali ľudské predsudky voči ženám, ľuďom so zdravotným postihnutím či etnickým menšinám, píše Financial Times.
„Ako umelá inteligencia vo finále ovplyvní pracovníkov na pracoviskách a či výhody prevážia nad rizikami, to bude závisieť od opatrení, ktoré podnikneme," uviedol podľa Reuters generálny tajomník OECD Mathias Cormann. „Vlády musia zamestnancom pomôcť, aby sa pripravili na zmeny a ťažili z príležitostí, ktoré umelá inteligencia prinesie," dodal.
Potenciálny tlak na znižovanie miezd v dôsledku umelej inteligencie by podľa OECD mohli pomôcť zmierniť minimálne mzdy a kolektívne vyjednávania. OECD podľa Reuters tiež vyzvala vlády a regulačné orgány, aby zabezpečili, že využívanie umelej inteligencie neohrozí práva zamestnancov.
Ďalšie dôležité správy
