Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej júnovej prognóze predpovedá, že spomedzi jej členov sa pre pandémiu nového koronavírusu najstrmšie prepadnú veľké európske ekonomiky.
Konkrétne, v roku 2020 sa podľa OECD zníži výkon hospodárstva v Spojenom kráľovstve podľa „optimistickejšieho“ scenára o 11,5 percenta. A v prípade druhej vlny pandémie, čo je pesimistickejší scenár, klesne britská ekonomika až o 14 percent. Nasledujú Francúzsko, ktorému organizácia predpovedá v lepšom prípade pokles o 11,4 percenta, Taliansko (o 11,3 percenta), Španielsko (o 11,1 percenta).
Výkon najväčšej európskej ekonomiky - Nemecka, sa pri jednej vlne pandémie zníži o 6,6 percenta, a ak príde aj druhá vlna, klesne o 8,8 percenta. Slovensku predpovedá OECD v tomto roku v lepšom prípade pokles ekonomiky o 9,3 percenta a v horšom o 11,4 percenta. OECD ďalej predpokladá, že hospodárstvo eurozóny ako celku sa tento rok zníži o 9,1 percenta a na budúci vzrastie o 6,5 percenta.
A v prípade pesimistickejšieho scenára klesne tento rok výkon euroregiónu až o 11,5 percenta a na budúci sa zvýši o 3,5 percenta. V Spojených štátoch, v ktorých je v súčasnosti priebeh pandémie najhorší z hľadiska počtu potvrdených infekcií a úmrtí, očakáva OECD pokles ekonomiky pri lepšom scenári o 7,3 percenta a pri horšom o 8,5 percenta.
Globálna ekonomika tento rok klesne minimálne o šesť percent
Ekonomika Číny, kde bol vírus prvýkrát odhalený koncom minulého roka, by mala klesnúť o 2,6 percenta pri jednej vlne a pri druhej vlne pandémie o 3,7 percenta. Japonská ekonomika sa v roku 2020 zníži o 6 percent, prípadne až o 7,3 percenta.
Organizácia zdôraznila, že tzv. koronakríza predstavuje bezprecedentnú výzvu pre vlády, ktoré už vynaložili miliardy na udržanie firiem nad vodou a pracovných miest, až do opätovného otvorenia ich ekonomík. To má však aj dôsledky, keďže ich hrubý verejný dlh rýchlo stúpa.
„Vlády môžu poskytnúť záchranné siete, ktoré ľuďom a firmám umožnia prispôsobiť sa, ale nemôžu dlhodobo podporovať zamestnanosť a mzdy v súkromnom sektore,“ varovala OECD.
Pripomenula tiež, že ešte nikdy nebola neistota v súvislosti s ďalším vývojom taká veľká. To považuje v tejto kríze za najťažšie. Situácia sa mení z týždňa na týždeň a táto zmena môže byť dramatická.
Ódor: Koronakríza má rozdielny dosah na jednotlivé sektory na Slovensku
Vyzvala vlády, aby venovali osobitnú pozornosť tým najzraniteľnejším skupinám. Mladí ľudia a slabo platení zamestnanci tvoria väčšinu pracovnej sily v odvetviach, ktoré sú najviac vystavené stratám pracovných miest a zdravotným rizikám, zatiaľ čo vysokokvalifikovaní zamestnanci častejšie pracujú doma.
Hospodársky pokles tak prehĺbil nerovnosť medzi pracovníkmi a ťažkosti ešte znásobil nerovný prístup k sociálnej ochrane. „Vlády sa musia chopiť tejto príležitosti, aby vytvorili spravodlivejšie a udržateľnejšie hospodárstvo, aby sa hospodárska súťaž a regulácia stali inteligentnejšími, modernizovali sa vládne dane, výdavky a sociálna ochrana,“ dodala organizácia.
