Austrália je spomedzi vyspelých krajín sveta tou najlepšou na život. V rebríčku Better Life Index Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa umiestnila na najvyššej pozícii už tretí rok po sebe.
OECD v prieskume každoročne porovnáva 34 najrozvinutejších svetových štátov a zoraďuje ich na základe rozmanitých kritérií.
Všíma si zamestnanosť, zdravie a vzdelanosť obyvateľov, kvalitu životného prostredia, výšku príjmov, bezpečnosť či občiansku angažovanosť, pri ktorej hodnotí napríklad volebnú účasť.
"Austrália dosahuje výnimočne vysokú mieru blahobytu o čom svedčí skutočnosť, že sa radí medzi popredné krajiny vo veľkom počte oblastí v Better Life Index," informuje OECD. Na prvých priečkach sa umiestnila napríklad v počte izieb pripadajúcich na osobu (2,3) či v očakávanej dĺžke života pri narodení, ktorá dosahuje 82 rokov.
"To, čo si tu človek užíva, je kvalita života," hodnotí pre web The Australian 27-ročný Gaurav Chawla, ktorý sa pred siedmimi rokmi presťahoval do Sydney z indickej metropoly Naí Dillí. "Je tu bezpečnejšie, čistejšie a menej áut na cestách," dodáva.
Väčšinu krajín v prvej desiatke tvoria zástupcovia z Európy, medzi najšťastnejších sa dostali aj Spojené štáty a Kanada. Najvyššie postaveným ázijským štátom je Japonsko na 21. mieste.
Slovensko sa umiestnilo na 26. priečke, z jeho susedov sú na 13. mieste najšťastnejší Rakúšania. Česká republika skončila 22., Poľsko 25. a Maďarsko obsadilo 29. priečku.
Austrália momentálne prežíva 22. rok hospodárskeho rastu a bola jedinou z najväčších ekonomík, ktorá po vypuknutí krízy v roku 2008 nespadla do recesie. "Nie je tu nikto do 40 rokov, kto by ako dospelý pracujúci zažil recesiu," vraví Saul Eslake z investičnej divízie Bank of America Merrill Lynch v Sydney.
Prognóza rozpočtového deficitu pre fiškálny rok končiaci sa v júni 2014 je taktiež priaznivejšia ako v iných veľkých krajinách. Predpokladá ho na úrovni 1,1 percenta HDP, v USA sú to štyri percentá, v Británii šesť percent.
Nezamestnanosť sa znížila o desatinu percenta na aprílovú hodnotu 5,5 percenta, pre porovnanie priemer eurozóny presahuje 12 percent. Ekonomická sila dvanástej najväčšej ekonomiky sveta sa premieta aj do hodnoty austrálskeho dolára, ktorá sa pohybuje na úrovni 30-ročného maxima. Do krajiny v minulom roku prúdil najväčší počet cudzincov bolo ich 5,7 milióna. Najviac turistov tam zavítalo zo Spojených štátov a z Číny.
Krajina pritom v poslednom desaťročí profituje najmä z dolovania nerastných surovín. Ekonómovia však varujú, že vrchol ťažobného boomu už dosiahla a treba naštartovať a rozvíjať aj iné odvetvia. Vláda už avizovala v snahe odvrátiť pokles, ktorý so sebou prináša aj rastúcu nezamestnanosť, väčší dôraz na oblasti akými sú výroba, spracovateľský priemysel či stavebníctvo.
Ďalším problémom, s ktorým sa bude musieť krajina vysporiadať je narastajúci rozdiel medzi bohatými a chudobnejšími obyvateľmi. Podľa údajov OECD horných 20 percent zarába šesťkrát viac ako spodných 20 percent Austrálčanov. Obyvatelia celkovo zaostávajú s priemernou výškou čistého majetku domácností dosahujúcou 32 178 dolárov za priemerom krajín OECD, kde je na úrovni 40 516 dolárov. Stále je to však dvakrát viac ako na Slovensku.
"Austrálske negatíva sú viac ako vykompenzované plážovým životným štýlom a klímou," tvrdí Geraldine Alvarezová, ktorá sa do Sydney presťahovala pred dvomi desaťročiami z Filipín.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
