OECD aktuálne počíta v tomto roku s expanziou o 2,9 percenta a v roku 2020 o 3 percentá. To znamená, že rast by mal byť tento rok najslabší od finančnej a hospodárskej krízy z rokov 2008/2009. Ešte v máji očakáva nárast o 3,2 percenta respektíve o 3,4 percenta. Vlani globálna ekonomika expandovala o 3,6 percenta.

Podľa OECD existuje riziko, že globálna ekonomika vstúpi do novej fázy dlhodobého pomalého rastu, ak budú vlády naďalej váhať s tým, ako majú reagovať na aktuálny vývoj.

„"To, čo pôvodne vyzeralo ako dočasné obchodné napätie, sa zmenilo na dlhodobú novú situáciu v obchodných vzťahoch,“ uviedla hlavná ekonómka OECD Laurence Booneová v rozhovore pre Reuters. „Globálny poriadok, ktorý reguloval obchod, skončil a teraz sa nachádzame v novej ére charakterizovanej menšou istotou, viac bilaterálnymi a niekedy až agresívnymi obchodnými vzťahmi,“ dodala.

Booneová upozornila, že rast obchodu, ktorý bol motorom globálneho zotavenia po poslednej finančnej kríze, aktuálne padol z päť percent v roku 2017 do negatívneho teritória. Obchodné spory majú tiež negatívny vplyv na podnikateľskú dôveru, čo spôsobilo pokles tempa rastu investícií zo 4 percent pred dvoma rokmi na jedno percento.

Podľa Booneovej už existujú signály, že obchodné spory brzdia ekonomiku USA. OECD zhoršila prognózu rastu najväčšej svetovej ekonomiky v tomto roku na 2,4 percenta a v roku 2020 na dve percentá z 2,8 percenta respektíve 2,3 percenta.

Negatívny vplyv obchodnej vojny medzi USA a Čínou takisto pocíti aj druhá najväčšia svetová ekonomika. Podľa OECD čínsky hrubý domáci produkt (HDP) stúpne o 6,1 percenta (májová prognóza: +6,2 percenta) respektíve o 5,7 percenta (+6 percenta).

OECD varovala, že pokračujúci pokles čínskeho domáceho dopytu môže mať výrazný vplyv na celú globálnu ekonomiku, a to predovšetkým v prípade, ak by ho sprevádzalo ešte zhoršenie finančných podmienok a nárast neistoty.

Predpoveď rastu ekonomiky eurozóny v tomto aj budúcom roku skresala OECD na jedno percento (+1,2 percenta respektíve +1,4 percenta). Hlavným dôvodom je spomalenie najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka, ktoré sa zrejme nachádza v technickej recesii.

Prípadný brexit bez dohody by ešte viac spomalil expanziu eurozóny. Takýto scenár by znamenal zníženie HDP regiónu v rokoch 2020/2021 o pol percentuálneho bodu.

Britský HDP sa podľa OECD zvýši o jedno percento (+1,2 percenta), respektíve o 0,9 percenta (+1 percento), ale len v prípade, ak krajina opustí Európsku úniu (EÚ) s dohodou. Prípadný brexit bez dohody skreše HDP v rokoch 2020/2021 o dve percentá, a to aj v prípade relatívne hladkého odchodu z Únie.