V kauze skrachovaných nebankových spoločností súd odsúdil Dávida Brtvu na deväť rokov, Patrika Pachingera na sedem rokov a Jozefa M. na deväť rokov väzenia. V jeho prípade rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.
Dostali ich aj výpovede Fruniho a Šebeščáka
Podľa rozsudku Jozef M., Dávid Brtva a Patrik Pachinger vytváraním falošných pohľadávok voči nebankovým spoločnostiam v období medzi septembrom 2001 a februárom 2002 spôsobili týmto inštitúciám škodu 448 miliónov vtedajších slovenských korún. Zo zatvorených pobočiek nebankových spoločností sa obohatili o 53 miliónov korún.
Činnosť trojice podľa obžaloby riadil Jozef M., ktorý „zadával úlohy a zabezpečoval prostriedky“. Vtedajší majitelia spoločností Dávid Brtva a Patrik Pachinger zase falšovali potrebné dokumenty.
K usvedčeniu Jozefa M., Dávida Brtvu a Patrika Pachingera dopomohli aj svedecké výpovede vrátane výpovedí odsúdených Vladimíra Fruniho a Mariána Šebeščáka.
Najvyšší súd dbal na zachovanie práv
P. Pachinger po potvrdení rozsudku Najvyšším súdom SR požiadal o odklad nástupu na výkon trestu o jeden mesiac zo zdravotných dôvodov, čomu súd vyhovel. Po vypršaní lehoty však P. Pachinger na výkon trestu nenastúpil, keďže Najvyšší súd SR zrušil príkaz na dodanie jeho, ako aj odsúdeného Dávida Brtvu na výkon trestu.
Dôvodom bolo zachovanie ich základných ústavných práv, a to najmä práva na rozhodnutie o ich žiadostiach, konkrétne žiadosti o odklad výkonu trestu, o ktorej rozhodoval Špecializovaný trestný súd, a žiadosti o podmienečné prepustenie, o ktorej rozhodujú súdy, v obvode ktorých by mali odsúdení vykonať trest.
V prípade P. Pachingera je to Okresný súd Bratislava I a v prípade D. Brtvu Okresný súd Trnava. ŠTS nakoniec 31. mája zamietol žiadosť P. Pachingera o odklad výkonu trestu a súčasne vydal príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu. Rovnako rozhodol aj v prípade D. Brtvu.
