Poriadok a úspory. Minister financií Ivan Mikloš riešil začiatkom týždňa titulkom svojho blogu koaličné daňovo-odvodové ťahanice, no zároveň ani nemohol lepšie definovať očakávania voči vláde, ktorej je podpredsedom. Pre mnoho ľudí a všetkých poctivejšie zmýšľajúcich podnikateľov je upratovanie v hodnotách a princípoch minimálne rovnako dôležité ako ozdravenie verejných financií.
Návrh novely zákona o hazardných hrách, ktorý nakazuje národnej lotériovej firme Tipos 40-miliónový mimoriadny odvod na financovanie odstraňovania povodňových škôd, je z hľadiska rozpočtu chvályhodný nápad. Takéto verejnoprospešné využitie štátnej lotériovej spoločnosti, ktorej sa darí, zahreje aj tipujúcich, ktorých čísla nevyžrebovali.
No ten istý legislatívny návrh vzbudzuje zmiešané pocity po zvážení jeho dosahu na ťahanice Tiposu o know-how, pri ktorých pôvodne žalujúcu Športku v kontroverznom súdnom spore vystriedala cyperská schránková firma Lemikon. Súdne rozhodnutie v neprospech štátu sa označuje ako škandalózne – kroky ministerstva financií za šéfovania Jána Počiatka zrejme finančne prospeli najmä Lemikonu. Personálne zmeny sudcov Najvyššieho súdu, ktorí majú spor definitívne rozhodnúť, tiež nevytvorili zdanie, že je záujem spor ukončiť spravodlivo.
V takejto atmosfére vyzerá nápad vytiahnuť z Tiposu peniaze skôr, než dôjde k prípadnej prehre na súde či nevýhodnej mimosúdnej dohode s Lemikonom, ako účinná poistka pre štát. V kombinácii so zavedením záložného práva na nezaplatenú časť mimoriadneho odvodu sa z charitatívneho opatrenia stáva zároveň prinajmenšom kreatívna právna obrana: Ak prehra na súde uvrhne Tipos do úpadku a následného konkurzu, bude ministerstvo financií prvé v rade veriteľov.
Možno sa to pri štátnej firme napohľad zdá byť v poriadku, no netreba zabúdať, že Tipos je akciová spoločnosť založená podľa rovnakého Obchodného zákonníka ako tisícky iných firiem. A akcionár zo zákona v konkurze žiadnu zvláštnu pozíciu nemá. Ak ju získa, je to obvykle cielene, cez účelové pohľadávky a záložné práva. Dosť kritiky, pár žalôb a veľkú pozornosť si za takýto postup vyslúžili právnici najatí z bratislavskej Grösslingovej ulice na riešenie konkurzu Nováckych chemických závodov.
V tomto svetle sa mimoriadny odvod Tiposu – i keď má oficiálne slúžiť a aj poslúži ušľachtilému cieľu – stavia do rozporu s ideou Ivana Mikloša o nastoľovaní poriadku. Ako má do ekonomických vzťahov vniesť poriadok postup ministerstva financií, ktorý napodobňuje tvorbu konkurzných kreatívcov? Ako to pomôže odstrániť morálne škody, ktoré na myslení ľudí a podnikateľov napáchal ficovský vydieračský socializmus?
