Posledná odpoveď Iránu na návrh jadrovej dohody je krokom späť, uviedol v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Dodal, že Washington za každú cenu s dohodu súhlasiť nebude.
Európskym vyjednávačom sa v auguste zdanlivo podarilo pokročiť v rokovaní o obnovení iránskej jadrovej dohody z roku 2015, keďže Irán z veľkej časti s navrhovaným textom súhlasil. Následne na návrh odpovedali Spojené štáty a na ich odpoveď opäť reagoval Irán.
Prísnejšie obmedzenia jadrového programu
„V uplynulých týždňoch sme uzavreli niektoré medzery. Irán upustil od niektorých svojich irelevantných požiadaviek, ktoré so Spoločným komplexným akčným plánom (JCPOA) nemali nič spoločné," uviedol Blinken.
Šéf amerického rezortu diplomacie však dodal, že posledná odpoveď Iránu predstavuje krok späť a Spojené štáty nebudú súhlasiť s dohodou, ktorá nebude spĺňať „ich minimálne požiadavky".
Obnovenie iránskej jadrovej dohody, v rámci ktorej by sa zmiernili sankcie uvalené na Irán výmenou za prísnejšie obmedzenia tamojšieho jadrového programu, podporuje aj americký prezident Joe Biden.
Borrell vyjadril obavy z nezhôd medzi USA a Iránom
Aj vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v pondelok vyjadril obavy, že po najnovších nezhodách medzi Iránom a Spojenými štátmi sa iránsku jadrovú dohodu možno nepodarí urýchlene obnoviť.
Irán podpísal pôvodnú dohodu so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou v roku 2015. V nej sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. V roku 2018 však Spojené štáty rozhodnutím vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa jednostranne odstúpili od dohody s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva. Tú sa však nepodarilo vyjednať a Teherán po čase prestal dodržiavať pôvodnú dohodu.