Po hlasovaní, ktorým poslanci parlamentu zrušili svoju trestnoprávnu imunitu, sa politici vládnej strany s kolegami z opozície zhodli v tom, že ide o historický moment. Na sebaoslavné reči pritom nemali ani najmenší dôvod. To, čo teraz spolu a jednomyseľne urobili, sa dá vyjadriť vetou: Zmenili ústavu, aby sami sebe zabránili, že budú ďalej porušovať zákon. Inými slovami, keby poslanci doteraz dodržiavali zákon (o rokovacom poriadku parlamentu), trestnoprávnu imunitu by mali rovnakú, akú majú teraz, keď si ju zmenou ústavy zrušili.
V zákone o rokovacom poriadku sa jasne hovorí, čo je povinnosťou mandátového a imunitného výboru a tiež aj poslancov, keď dostanú žiadosť o vydanie súhlasu s trestným stíhaním poslanca. Podľa zákona majú vtedy posúdiť, „či sú dôvody na to, aby nebol (!) vydaný súhlas na trestné stíhanie“. Ústava presne stanovila, z akých dôvodov nemožno poslanca stíhať – nemožno ho stíhať „za hlasovanie v Národnej rade SR“, ani za „výroky pri výkone funkcie poslanca“.
Keby poslanci v uplynulom dvadsaťročí postupovali podľa ústavy a zákona o rokovacom poriadku, každé posudzovanie žiadosti o vydanie súhlasu na trestné stíhanie by im zabralo len pár minút. Preverili by, či prokurátor – v nejakom pominutí zmyslov - nechce ich kolegu stíhať za hlasovanie v parlamente, či za výroky, ktoré predniesol pri výkone svojej funkcie. Ako je známe, za dvadsať rokov platnosti ústavy sa ani raz nestalo, že by prokurátor chcel poslanca stíhať za niečo také. Každá žiadosť, ktorá do parlamentu prišla, sa týkala obyčajnej trestnej činnosti. Podľa zákona mali preto poslanci každej takejto žiadosti okamžite vyhovieť. Oni však dvadsať rokov dávali prednosť tomu, že konali v rozpore so zákonom.
Hrali sa na vyšetrovateľov, na prokurátorov aj na sudcov, lebo začali „skúmať“, či sú dôvody na stíhanie. A často „odhalili“, že podľa nich vlastne také dôvody neexistujú. Zoznam osôb, ktoré za päť funkčných období vzal parlament pod ochranu, aby sa nemuseli zodpovedať za to, čo napáchali ako občania, je preto rovnako dlhý ako hanebný. Vďaka tomuto zoznamu presne vieme, koľkokrát parlament a jeho poslanci porušili zákon, ktorý sami schválili.
Tým, že vo štvrtok vypustili z ústavy vetu „poslanca nemožno trestne stíhať...bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky“, vzali si možnosť, aby aj ďalej konali v rozpore so zákonom. Vzali si ju preto, lebo po protestoch proti Gorile už nemali odvahu ňou ďalej provokovať. Chváliť sa a oslavovať za niečo také dokážu len politici.
