Rok po tom, čo Rusko anektovalo v roku 2014 Krym, odcestoval bývalý taliansky premiér a súčasný europoslanec Silvio Berlusconi na návštevu k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Otvorili si spolu 240-ročnú fľašu vína, ktorá pochádzala z krymského vinárstva a Kyjev ju považoval za národný poklad Ukrajiny.
Doma Berlusconi podporoval anexiu, kritizoval sankcie EÚ voči Moskve a vychvaľoval vodcovstvo ruského prezidenta. Aj keď v tom čase už bol Berlusconi zbavený moci, jeho cesta odrážala silné väzby talianskej politickej a podnikateľskej elity na Rusko, píše Financial Times.
Postoj Talianska sa po invázii zmenil
No od 24. februára, keď Rusko začalo svoju inváziu na Ukrajinu, Taliansko takýto záujem neprejavuje. Pod vedením premiéra Maria Draghiho Rím zaujal voči Rusku tvrdú pozíciu a talianske spoločnosti mlčia, pokiaľ ide o sankcie voči Moskve. Podľa analytikov značí nový, tvrdý postoj Talianska – podnietený inváziou a zdesením verejnosti nad surovosťou ruských síl – jednu z najväčších zmien v oblasti zahraničnej politiky za posledné roky.
Rím mal spomedzi európskych štátov s Moskvou najvrúcnejšie a najdlhšie trvajúce väzby a v minulosti ho dokonca európski diplomati obvinili z toho, že bránil prísnejším reakciám EÚ na agresiu Moskvy. Pod vedením Draghiho – bývalého šéfa Európskej centrálnej banky, ktorý opísal ruskú inváziu ako útok na multilaterálny svetový poriadok po druhej svetovej vojne – sa Rím obrátil proti svojmu starému priateľovi.
V decembri taliansky líder bagatelizoval riziká invázie na Ukrajinu, pričom zdôraznil významnosť spolupráce s Putinom a varoval, že sankcie by zasiahli Taliansko tvrdšie než akéhokoľvek iného člena EÚ, keďže až 40 percent dovozov plynu Talianska závisí od Ruska.
Rozhovory s Putinom sú strata času
Od 24. februára začal Draghi opisovať inváziu ako vážny útok na európsku bezpečnosť, pričom chválil statočnosť a odpor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Takisto pomohol s návrhom prísnych sankcii voči ruskej centrálnej banke, v dôsledku ktorých bolo Moskve zmrazených 611 miliárd eur v aktívach v cudzej mene.
Talianske úrady zadržali ruským oligarchom luxusné jachty a plážové vily v hodnote viac ako 1 miliarda eur – šok pre tých, ktorí čakali, že väzby na vplyvných Talianov ich pred štátom ochránia.
Draghi vyjadril odpor k násiliu páchanom na bežnom obyvateľstve Ukrajiny a varoval Talianov, aby sa pripravili na obete. „Chceme mier alebo chcete mať zapnutú klímu?“ opýtal sa ich v apríli. Rím sa zaviazal nebrániť embargu na ruské energie, ak s ním bude zvyšok EÚ súhlasiť. Draghi sa pre taliansky denník vyjadril, že už súhlasí s ľuďmi, ktorí tvrdia, že rozhovory s Putinom sú zbytočné a stratou času.
Podnikatelia mlčia
Televízne diskusné relácie v Taliansku aj naďalej poskytujú vysielací čas sympatizantom Moskvy. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa dokonca v nedeľu večer objavil v živom vysielaní najväčšej súkromnej stanice v Taliansku, ktorá patrí Berlusconimu.
Z nedávneho prieskumu Inštitútu pre medzinárodné politické štúdia v Miláne vyplynulo, že takmer 61 percent Talianov z vojny viní Putina, pričom 17 percent hádže vinu na NATO a 17 percent si nebolo istých.
Dokonca aj Matteo Salvini, líder talianskej populistickej strany Líga a dlhoročný obdivovateľ Putina, sa od ruského lídra dištancoval a pred ukrajinské veľvyslanectvo v Ríme položil kvety na znak znepokojenia.
Talianski obchodní lídri – ktorí sa s Putinom stretli prostredníctvom videohovoru s cieľom diskutovať o posilnení väzieb aj napriek tomu, že ruskí vojaci sa mesiac pred inváziou zhromažďovali na hraniciach s Ukrajinou – mlčia, pokiaľ ide o sankcie EÚ voči Moskve, pričom ide o ostrý kontrast k ich sťažnostiam z roku 2014 týkajúcich sa sankcií. Mnoho talianskych spoločností sa snaží zavrieť svoje ruské prevádzky.
Koniec dlhoročného priateľstva?
Väzby Talianska na Rusko siahajú až do obdobia studenej vojny, keď si talianske podniky na čele so štátom vlastnenými spoločnosťami Eni a Fiat založili prevádzky v Sovietskom zväze. Taliansko, domov najväčšej komunistickej strany v západnej Európe, sa vnímalo ako most medzi Moskvou a zvyškom západu.
Po kolapse Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov 20. storočia sa vzťahy prehĺbili, keďže sa čoraz viac talianskych podnikov vrátane popredných bánk presťahovalo na ruský trh. Ruský dopyt po luxusnom talianskom tovare prudko vzrástol a noví ruskí podnikatelia investovali do talianskych aktív.
Naposledy si Moskva vytvorila puto s dvomi najväčšími populistickými stranami Talianska, Salviniho Ligou a Hnutím piatich hviezd. No napätie sa vo vzťahoch začalo objavovať už pred inváziou. Údajné zásahy Moskvy do vnútroštátnej politiky Talianska vyvolali nespokojnosť, pričom bezpečnostný sektor nebol nadšený ambíciami Ruska v Líbyi – bývalej talianskej kolónii, kde strategické obavy Talianska zahŕňajú energetiku a prisťahovalectvo.
Analytici varujú, že talianske odhodlanie proti Rusku by sa mohlo vypariť, keď Draghimu skončí mandát. Najmä, ak bežní občania Talianska za konflikt na Ukrajine zaplatia vysokú cenu, a ak sa náklady na živobytie ukážu byť hlavnou politickou otázkou volieb, ktoré sa uskutočnia v roku 2023.
Ďalšie dôležité správy
