Cieľom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona počas stretnutia lídrov Európskeho politického spoločenstva v španielskom meste Granada, ktoré sa práve začína, je dať dokopy čo najviac názorov na historické rozšírenie Európskej únie. Hovorí sa o začlenení vojnou zničenej Ukrajiny a niekoľkých ďalších kandidátskych krajín. Objavili sa však aj obavy členských štátov Únie o reálnosť takého veľkého kroku, pričom v hre je aj dôveryhodnosť predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, píše Politico.
Popri kľúčovej otázke vstupu Ukrajiny do EÚ budú neformálnym stretnutiam dominovať diplomatické rozhovory na vysokej úrovni o ďalších konfliktoch na pôde Európy či v blízkosti jej hraníc: o humanitárnej kríze v enkláve Náhorný Karabach a eskalácii napätia medzi Srbskom a Kosovom.
E. Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz čelia ťažkej úlohe presvedčiť ostatné členské štáty EÚ, aby sa zmierili s obrovskými zmenami, ktoré prinášajú bolestivé vnútorné reformy v dôsledku rozšírenia Únie. Aj napriek silnej podpore Ukrajiny ochabuje chuť mnohých krajín na zmeny v poľnohospodárskej politike EÚ, povedali pre POLITICO nemenovaní diplomati.
Francúzsko presadzuje, aby sa lídri EÚ v Granade dohodli na vyhlásení o potrebách reforiem. Jeho prezident tvrdil, že rozšírenie EÚ by sa malo „uskutočniť čo najrýchlejšie... Ale nie som si istý, či je stanovenie dátumu tou najlegitímnejšou otázkou,“ dodal. Ani takí blízki spojenci ako Francúzsko a Nemecko sa nevedia dohodnúť na časovom rámci reformy Únie a jej rozšírenia.
Predseda Európskej rady Charles Michel navrhol, aby bola EÚ pripravená na rozšírenie do roku 2030 –, okolo tohto dátumu však neexistuje konsenzus. Írsky minister zahraničných vecí Peter Burke povedal, že hoci Írsko je „za“ rozširovanie, s rokom 2030, do ktorého by sa Únia mala rozrásť na 30 členov, veľmi stotožnený nie je. „Kandidátske krajiny musia na základe prístupu založeného na zásluhách splniť všetky kritériá ešte pred otvorením rokovaní,“ povedal P. Burke.
Turecko čakalo 40 rokov
„Úroveň nadšenia pre rozšírenie a reformu EÚ je v skutočnosti dosť nízka,“ povedal Alberto Alemanno, profesor na obchodnej škole École des hautes études commerciales de Paris. „Scholz a Macron si v skutočnosti nijakú reformu či rozšírenie neželajú, no uvedomujú si, že ak niečo neurobia, EÚ sa môže rozpadnúť,“ dodal Alemanno.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý v stredu pre chorobu svoju cestu do Španielska zrušil, patrí medzi najväčších skeptikov. V posledných týždňoch počastoval EÚ tým, že je „rovnako spoľahlivá ako Rusko“ a že nechala „Turecko čakať 40 rokov“.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ minulý týždeň odmietol Macronovu ponuku na postupné pristúpenie prostredníctvom „viacrýchlostnej Európy“. Povedal, že cieľom Kyjeva nie je nič iné, len byť „plnoprávnym kandidátom na plnohodnotné členstvo“.
Problém je aj v tom, že zatiaľ čo Nemecko a Francúzsko chcú, aby sa Únia ešte pred rozšírením zreformovala, severské krajiny a Pobaltie presadzujú, aby sa Ukrajina a ďalšie štáty najskôr pripojili, a až potom sa spoločne pustili do reformy. „Krajiny, ktoré sa pripájajú, si musia robiť domáce úlohy, no tie si musíme robiť aj my. Ak si ich spravíme, môžeme začať diskutovať,“ vyjadril sa belgický premiér Alexander De Croo. Načrtol aj nové možnosti finančných tokov v prípade kohéznych a poľnohospodárskych fondov, ako aj možné fungovanie vnútornej politiky a príslušných inštitúcií.
Za zatvorenými dverami však majú mnohí európski lídri k celému procesu hlboké výhrady. „V dohľadnom čase sa nepripojí nikto,“ varoval jeden z nemenovaných diplomatov EÚ.
Ďalšie dôležité správy
