Odpadové hospodárstvo na Slovensku nie je v dobrej kondícii, riadi sa nekoncepčne a bez dlhodobých analýz. Vyplýva to z analýzy stavu nakladania s odpadom nazvanej Biela kniha odpadového hospodárstva SR, v ktorej odborníci na spracovanie odpadu a zároveň členovia Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), niekoľko mesiacov skúmali všetky toky odpadov vznikajúce na Slovensku. TASR o tom informovala Slavomíra Brzová zo ZOP.
Vytriedený odpad aj na skládkach
„Biela kniha po prvýkrát v ére samostatnosti krajiny okrem zdokumentovania produkcie odpadov zdokumentovala všetky spracovateľské zariadenia a ich kapacity. Takisto sme sa zamerali na dlhodobú predpoveď vývoja odpadového hospodárstva v SR až do referenčného roku 2035, kde presne definujeme, čo treba urobiť, aby spracovanie odpadu na Slovensku fungovalo na úrovni vyspelých európskych štátov," uviedol generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec. Takáto analýza mala podľa neho vzniknúť pod gesciou štátu pred desiatkami rokov.
Fungovanie odvetvia spracovania odpadu bez koordinácie a samospádom sa podľa Chovanca darilo zakrývať vďaka skládkam, kde končil aj vytriedený odpad určený na recykláciu. „Tlakom Európskej únie táto kamufláž postupne mizne, keďže Slovensko sa zaviazalo zredukovať skládky na maximálne desať percent komunálneho odpadu do roku 2035," vysvetlil.
Dáta z bielej knihy podľa neho ukázali, že objem skládkovaných odpadov, ktoré by sa dali využiť, nedokážeme úplne presunúť do zariadení na recykláciu alebo do zariadení na spoluspaľovanie tzv. tuhého alternatívneho paliva z odpadu (TAP).
Kapacity na tri roky
Spoluautor Bielej knihy a člen prezídia ZOP Peter Gallovič upozorňuje, že pri recyklovateľnom aj nerecyklovateľnom odpade treba vychádzať z dát a dlhodobých predikcií. Poukazuje najmä na ťažkopádnu povoľovaciu legislatívu, pre ktorú každá technologická stavba trvá roky. Potrebné je podľa neho na úrovni štátu vytvoriť jednotný systém evidencie zariadení a sprevádzkovať informačný systém evidencie odpadov. Považuje za alarmujúce, že štát nemá prehľad o tom, v akom objeme sa spracúva napríklad nebezpečný odpad. Upozornil aj na mnoho nepresností v poskytnutých informáciách zistených pri získavaní podkladov do bielej knihy.
Pri zachovaní množstva vyprodukovaného odpadu z roku 2021 budú kapacity skládok podľa analýzy postačovať na tri roky, teda približne do konca roka 2026. Podľa bielej knihy by sa mohlo z celkového objemu odpadu na skládkach odkloniť na materiálové zhodnotenie odhadom približne 460-tisíc ton odpadu. Na toto množstvo má Slovensko dostatočné recyklačné kapacity.
„Z tohto objemu by sa približne 200-tisíc ton odpadu ročne dalo vytvoriť tzv. tuhé alternatívne palivo (TAP) do cementární. O 200-tisíc ton by sme tak zároveň mohli zredukovať import tohto druhu odpadu zo zahraničia, ktorý sa ako jediný na Slovensko dováža," načrtli odborníci.
Najkritickejší prúd odpadu
Aj v prípade redukcie takmer 500-tisíc ton odpadu ročne, naďalej zostáva podľa odborníkov asi 700- až 800-tisíc ton ostatných odpadov, pre ktoré neexistujú alternatívne spôsoby nakladania. Vzhľadom na nedostatočne vybudovanú sieť moderných zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) bude podľa člena prezídia ZOP Tibora Menyharta zrejme nutné hľadať riešenie aj v zahraničí, čo považuje za úplne najhoršiu alternatívu.
Za asi najkritickejší prúd odpadu, ktorý podľa ZOP nie je minimálne štatisticky pod kontrolou, považujú odborníci nebezpečný odpad. Ako zhodnotili, kapacity na zneškodňovanie nebezpečných odpadov sa zmenšujú a zariadení na konečné zhodnocovanie nebezpečných odpadov na Slovensku nepribúda.
Ďalšie dôležité správy
