Ziskovosť bankového sektora medziročne klesá. Tento pokles je podľa Národnej banky Slovenska predovšetkým dôsledkom nárastu celkového daňového zaťaženia bánk o 120 percent v dôsledku zavedenia bankového odvodu. Tento negatívny vplyv nedokázali plne vykompenzovať ani nárast výnosov z finančných činností a ani úspory v nákladoch bánk.
Najväčším prispievateľom čistého úrokového výnosu sa stal opätovne retailový segment. Počas zvýšenia úrokových sadzieb bol hlavným hnacím motorom podnikový segment, no po zmene menovej politiky prevzal prvenstvo retail. Postupne refixované skupiny nízkoúročených úverov na bývanie a pozvoľne rastúca nová produkcia zvýšili po roku štvrťročný príspevok retailu znova nad úroveň príspevku podnikov.
Odolnosť bankového sektora podporujú zvyšujúce sa kapitálové pomery. Na konsolidovanom základe dosiahla celková kapitálová primeranosť k júnu úroveň 20,4 percenta, čo predstavuje medzikvartálne nárast o 0,1 percentuálneho bodu. Úroveň kapitálovej primeranosti je blízko svojich historických maxím. Zmeny vyplynuli hlavne z pripisovania dosiaľ nerozdelených ziskov z roku 2023 v menej významných bankách a prechodu jednej z bánk na štandardizovaný výpočet regulatórnej kapitálovej požiadavky.
Likviditná pozícia slovenských bánk sa za ostatný štvrťrok akoby nezmenila. Pokračujúci pokles miery rastu úverov pri stabilnej a vyššej miere rastu vkladov znížil pomer úverov k vkladom pod hranicu 103 percent. Slovenské banky tak pokračujú podľa NBS v udržiavaní stabilného financovania, hoci v porovnaní s inými krajinami eurozóny tento ukazovateľ patrí medzi najvyššie.
Porovnanie slovenských bánk s európskymi bankami odhalilo očakávaný obraz. Zavedením bankového odvodu sa návratnosť kapitálu domácich bánk výrazne prepadla a vzdialila sa od mediánovej hodnoty za EÚ. Napriek tomu, bez tohto daňového zaťaženia by sa slovenské banky dostali takmer na medián krajín EÚ. V kapitálovej primeranosti a ukazovateľoch likvidity sa slovenské banky pohybujú blízko mediánových hodnôt v rámci EÚ.
Ďalšie dôležité správy
