Každý človek má krvnú skupinu s charakteristickými reťazcami molekúl cukru alebo antigénmi, ktoré z červených krviniek vyčnievajú ako pichliače. Nie všetky skupiny sú si rovné. Ľudia s krvnou skupinou 0 sú takzvanými univerzálnymi darcami, pretože ich reťazce sú neškodné. Krvné skupiny A a B môžu u ľudí s inou skupinou vyvolať škodlivé imunitné reakcie. Ľudia so skupinou AB zas majú v krvi oba typy antigénu, takže si ju môžu darovať len medzi sebou navzájom.
Krvná skupina 0 je pre jej univerzálnosť v nemocniciach veľmi žiadaná. Ak by sa iné skupiny dali upraviť tak, aby mali jej vlastnosti, počet darcov by sa okamžite zdvojnásobil. Vedci po novom zrejme objavili spôsob, ako túto zmenu dosiahnuť. Podarilo sa im totiž vyvinúť novú zmes enzýmov, ktoré z krvi odstránia antigény A a B a vytvoria krv typu 0. Aj takto upravená krv ale ešte nemusí byť plne kompatibilná, píše Economist.
Kľúč k univerzálnosti
Konzultant v oblasti transfúznej medicíny na Lundskej univerzite vo Švédsku Martin Olsson a Maher Abou Hachem z Dánskej technickej univerzity tvrdia, že pri transfúziách sú najväčším problémom predĺžené reťazce antigénnych cukrov, takzvané extenzie, na ktoré súčasné enzýmy nemajú žiadny vplyv. V snahe vyriešiť ho sa ich tím rozhodol preskúmať enzýmy pochádzajúce z baktérie Akkermansia muciniphila. Tá sa živí ochranným hlienom vo výstelke čreva, pretože obsahuje cukry podobné tým na červených krvinkách.
Vedcom sa nakoniec pomocou zmesi rôznych enzýmov A. muciniphila podarilo odstrániť oba antigény aj ich známe extenzie. Aby otestovali, či to bude mať vplyv na kompatibilitu, vykonali testy, v ktorých kombinovali upravené červené krvinky s plazmou iných krvných skupín. Ak sa antigény v plazme viazali na antigény v upravenej krvi, test mal pozitívny výsledok, čo svedčilo o nekompatibilite. Negatívny výsledok znamenal, že darovanie bolo bezpečné.
Keď vedci ošetrili enzýmovou zmesou červené krvinky typu B, negatívna miera bola medzi 91 až 96 percentami. Bez využitia nového mixu klesla na 80 percent. Dospeli tak k záveru, že extenzie boli aspoň čiastočne zodpovedné za ťažkosti pri výrobe univerzálnej krvi. Hoci by bol stopercentný výsledok ideálny, určitá miera nekompatibility môže byť akceptovateľná, ak vyvolá iba slabú imunitnú reakciu, čo by mohli potvrdiť klinické skúšky.
Keď vedci enzýmami ošetrili krvinky skupiny A, negatívna miera bola zhruba 50 percent. To je viac než 17 až 20 percent, ktoré dosiahli bez novej zmesi. Existuje preto šanca, že niektoré extenzie typu A sú voči novoobjavenému mixu enzýmov odolné, takže Olssonov postup nie je až taký univerzálny. Vylepšenie zmesi by ale mohlo zvýšiť účinnosť, dodal konzultant.
Ďalší problém na obzore
Ďalšou prekážkou, s ktorou si vedci musia poradiť, je Rh faktor, ktorý môže byť negatívny alebo pozitívny. Ide o skupinu nežiaducich, no menej nebezpečných bielkovinových antigénov. Keďže Rh faktor neobsahuje žiadne cukrové molekuly, enzýmová zmes naň nemá žiadny účinok. Jeho odstránenie si tak zrejme bude vyžadovať úplne iný prístup.