Grécko by mohlo dostať tretí balík pomoci vo výške 74 miliárd eur (pôvodne sa hovorili o sume 53 miliárd eur) z trvalého eurovalu ESM. Podľa najnovších informácií by sa na tretí balík pomoci mala poskladať eurozóna, ktorá prispeje 58 miliardami eur a MMF pridá 16 miliárd eur.
Na jeho poskytnutie A. Tsipras predstavil vo štvrtok večer návrhy reforiem a úspor. Tie nemusia stačiť, pretože šlo takmer o kópiu návrhu, ktorý prezentoval veriteľom pred referendom.
Aktuálna situácia sa spred týždňa líši. Kým pred referendom bol v hre preklenovací úver vo výške „len“ sedem miliárd eur, ktorý mal pokryť potreby krajiny do novembra, teraz sa hovorí o poriadnom balíku. Úver so 74 miliardami z trvalého eurovalu bude poskytnutý až na tri roky, preto veritelia očakávajú, že návrhy reforiem a škrtov by mali byť podstatne výraznejšie.
Rozhodnutie zrejme padne na summite Euroskupiny v sobotu (prípadne v nedeľu na summite lídrov EÚ) a následne by nový balík pomoci museli schvaľovať parlamenty šiestich krajín – v Nemecku, Holandsku, Slovensku, Rakúsku, Estónsku a Fínsku.
Deadline pre Grécko je 20. júl, kedy má grécka vláda vyplatiť 3,5 miliardy eur Európskej centrálnej banke (ECB). Ak sa tak nestane, európska banka stopne núdzové úverovanie gréckych bánk (ELA) a krajina skončí definitívne v bankrote.
Grécky parlament v sobotu o pol tretej v noci nášho času schválil použitie reformných návrhov gréckej vlády k rokovaniam o získanie novej finančnej pomoci. Hlasovanie však sprevádzal rozpad vládnej straty Syriza, keď sa jedenásť koaličných poslancov rozhodlo zdržať hlasovania. Vláde tak pomohla opozícia, inak by nemala dostatok hlasov.
ESM, akciová spoločnosť
Grécko bude čeliť množstvu premenných, ktoré môžu pôžičku skaziť, ale dôležité je venovať sa aj tomu, odkiaľ peniaze na pomoc Grécka pochádzajú. Trvalý euroval ESM, inými slovami Európsky stabilizačný mechanizmus, je podľa analytika INESSu Martina Vlachynského akási akciová spoločnosť, ktorej akcionári sú krajiny eurozóny, teda aj Slovensko.
Začal fungovať v októbri 2012 a jeho cieľom je poskytnúť pomoc krajinám, ktoré sa ocitli v dlhových problémoch. Jeho kapacita je 704,8 miliardy eur: na pôžičky je vyčlenených 500 miliárd eur, zvyšných 204,8 miliardy eur ostáva ako rezerva, ktorou ESM uisťuje investorov, že jeho dlhopisy sú zaistené a bezpečné.
V prípade ESM ide o fiktívne peniaze, ktoré nemá. Na jeho účte je len 80,4 miliárd eur, čo je „akcionársky“ podiel všetkých krajín eurozóny. Tým, že do eurozóny začiatkom tohto roka pribudla Litva, sa náš podiel na akcionárskom vklade prepočítal z 0,8217 na 0,8184 percenta. Kľúč prerozdelenia závisí od počtu obyvateľov a HDP krajiny. Na 80-miliardovom vklade do ESM sme sa podieľali 0,66 miliardami eur.
Kapitálová účasť krajín eurozóny v trvalom eurovale Zdroj: ESM
Najvyšší podiel vo výške 26,96 percenta majú Nemci a na počiatočnom vklade sa podieľali 21,72 miliardami eur, čo je 33-násobne viac ako Slovensko. Vysoká finančná angažovanosť je dôvod, prečo má nemecká kancelárka Angela Merkelová v eurozóne také silné slovo. Je možné predpokladať, že ak nemecký parlament Bundestag zahlasuje za tretí balík pomoci, urobí tak poslušne aj fínsky alebo slovenský parlament.
Rezerva, ktorá sa minie až pri defaulte
Suma 80,4 miliardy eur je obnos, ktorý sa nepožičiava. Nachádza sa „na účtoch“ a slúži na pokrytie nákladov v prípade núdze – napríklad ak krajina, ktorá dostala pôžičku z eurovalu svoje podlžnosti nespláca. Len vtedy sa siahne na „vlastné imanie“ ESM. Krajinami eurozóny bola táto suma dosiahnutá v apríli minulého roku v štyroch splátkach.
Príklad: Ak vypadne splátka v hodnote miliardy eur, ESM môže požiadať krajiny eurozóny o doplnenie kapitálu za dlžníka, ktorý ju neuhradil. Miliarda eur sa rozpočíta medzi krajiny eurozóny podľa kľúča. V prípade Slovenska (podiel 0,8184 percenta) by sme museli doplniť pri miliardovej „diere“ 8,184 miliónov eur.
Z trvalého eurovalu sa rozdala pomoc zatiaľ dvom krajinám. Španielsku dvakrát – ide celkovo o 41,3 miliardy eur. Prvá finančná pomoc prišla v decembri 2012 (39,46 miliardy eur), druhá vo februári 2013 (1,86 miliardy eur). Peniaze boli použité na stabilizáciu bankového systému a Madrid by ich mal vrátiť do roku 2027. Španieli zatiaľ splatili v troch splátkach (dve boli dokonca dobrovoľné) spolu 3,112 miliárd eur.
Druhá pomoc bola poskytnutá v roku 2013 Cyperčanom. Z 8,98-miliardovej pôžičky už Cyperčania v tranžiach dostali 5,7 miliardy eur a krajina má pôžičku splatiť do marca 2031.
Treťou krajinou, ktorá by mala dostať pomoc z ESM, je Grécko. Z 500-miliardovej kapacity je k dispozícii ešte zostatok 455,31 miliardy eur (aktuálny stav k 30. júnu). Inými slovami, ESM voči Španielsku a Cypru eviduje pohľadávky ešte vo výške 44,69 miliardy eur.
Požadovaný balík Grécka vo výške 74 miliárd eur by tak nemal byť problém. Ak všetko vyjde, bude poskytnutý po častiach (tranžiach) nie nárazovo a podmienený bude prísnym plneným dohodnutých reforiem a úspor.
„Je potrebné si uvedomiť, že tretí balík pomoci je rozložený do troch rokov a počas týchto troch rokov budú postupne splácané pôžičky iným štátom,“ vraví analytik X-Trade Brokers Jaroslav Brychta. Navyše, celých 74 miliárd eur nezatiahne len eurozóna, ale aj Medzinárodný menový fond (MMF).
Ak sa Grécku schváli balík pomoci, tak ESM jednoducho emituje vlastné dlhopisy s maximálnou splatnosťou 30 rokov za veľmi nízke úrokové sadzby. Získané peniaze z trhu, teda od bánk, poisťovní alebo iných finančných inštitúcií, krajine požičia. Ide o rovnaký princíp, ako keď investori kupujú slovenské dlhopisy a z týchto peňazí štát financuje svoje potreby. Rozdiel je len v tom, že úroky z ESM sú niekoľkonásobne nižšie ako slovenské dlhopisy. Tak napríklad Cypru bola záchranná požička poskytnutá za variabilný úrok, ktorý predstavoval 6-mesačný Euribor. Ten bol na jeseň roku 2013 na úrovni 0,2 percenta. Ak by bol použitý rovnaký model aj pri Grécku, úrok pri bol v súčasnosti 0,05 percenta.
ESM je najbezpečnejšie aktívum na trhu a od ratingových agentúr má najvyššie možné hodnotenia AAA rating. Je určený hlavne pre investorov, ktorí hľadajú bezpečnosť a dostatočné ručenie. Ručenie poskytujú všetci daňoví poplatníci v eurozóne, pretože ak dôjde k problémom, zaplatí to každý členský štát z vlastného vrecka.
ESM má ešte jednu obrovskú výhodu. Hoci ide o pôžičku, nevstupuje do štatistík celkového zadĺženia krajín. To znamená, že existujúci verejný dlh Grécka vo výške 175 percent HDP by sa vplyvom úveru z trvalého eurovalu nezmenil. Dodáme, že ESM je mechanizmus, ktorý umožňuje takmer bezbolestný prevod miliárd eur z krajín, ktoré vedia hospodáriť do krajín, ktoré majú problémy s dlhmi. Základom trvalého eurovalu je akási solidarita, ktorá má svoje pravidlá, ktorými sa audituje dodržiavanie harmonogramu reforiem a úspor.
Dôjdu peniaze načas?
Aktuálny deadline na splatenie gréckeho dlhu voči ECB stresuje. Aby ESM získala peniaze pre Grécko do 20. júla, má na emisiu dlhopisov len budúci týždeň, teda päť pracovných dní. Emisiu dlhopisov nemôže urobiť skôr, kým nie je schválený tretí balík pomoci v šiestich parlamentoch, čo môže zabrať čas do utorka budúceho týždňa.
Či sa dostanú peniaze do Grécka - buď priamo alebo odkúpením gréckeho dlhu v ECB cez trvalý euroval - načas je veľká neznáma. ECB nemá žiadne výnimky pre neplatičov. Keď Gréci odmietli MMF splatiť do 30. júna 1,55 miliardy eur, fond im formálne ponúkol odloženie splátky 30 dní. Nič také, ale ECB nemôže poskytnúť, ak by sa držal striktných pravidiel.
Môže teda nastať paradoxná situácia, že ECB stopne úverové linky ELA a to aj v prípade, ak dohoda je podpísaná a peniaze sú na ceste, ale jednoducho nedorazili načas. V eurozóne je však všetko možné a nakoniec sa nájde riešenie. Šéf ECB Mario Draghi sľúbil, že Grécko podrží, ak sa s veriteľmi dohodne.
