Najprv najtradičnejšie z moderných médií: rádio. Americké National Public Radio v programe Planet Money spravilo pokus s alternatívnym financovaním. Ponúklo poslucháčom možnosť si cez službu Kickstarter kúpiť obyčajné bavlnené tričko – s tým, že za získané peniaze reportéri odsledujú cestu trička z bavlníkovej plantáže až do obchodu.
Prvú časť seriálu ponúkli tento týždeň a poslucháčov čaká veľa prekvapení. Kto počíta s bavlnou nakúpenou za lacný peniaz v tretích krajinách a tkanou tisíckami zle zaplatených robotníkov, sa dozvie veľa nového. Napríklad, že všetci majú najradšej americkú bavlnu – je kvalitatívne konzistentná – a nite tkajú v Indonézii tisícky robotov v takmer ľudoprázdnych továrňach.
Ďalšia epizóda je príbehom dvoch sestier z Bangladéša, ktorým tričká zmenili život – a zároveň menia sociálne vzťahy v celej krajine. K lepšiemu.
Medzi formálne najkonzervatívnejšie týždenníky patrí New Yorker – husto popísané stránky, retro písmo, často čiernobiele fotografie, na obálke karikatúra. Avšak ponúka skvelé a dlhé reportáže. Napríklad tohtotýždňový príbeh o tom, ako sa dopracovať k autu, ktoré nepotrebuje vodiča.
V papierovom vydaní zabral 11 husto popísaných strán. Tohtotýždňové vydanie sa venuje moderným technológiám i v ďalších článkoch – od hi-tech randenia v Južnej Kórei po nezamestnaného blogera, ktorý analýzou voľne dostupných videí potvrdil použitie chemických zbraní v Sýrii – na internete sú však uzamknuté.
Kto má čítačku Kindle, môže si New Yorker predplatiť za 6 dolárov mesačne, čo je menej ako cena jedného papierového čísla. A k predplatnému patrí prístup ku kompletným archívom. Na formou konzervatívny titul veľmi pokrokový prístup.
Bezpečnostný analytik Brian Krebs z času na čas vyprodukuje obsah, za ktorý by sa nehanbil ani profesionálny novinár. Najnovšie sa podrobne venuje prípadu Rossa Ulbrichta, šéfa internetového podsvetia.
Cez jeho stránku Silk Road účastníci medzi sebou obchodovali so zbraňami či drogami, sám Ulbricht čelí obvineniu z objednania šiestich nájomných vrážd. Napínavý príbeh o e-gangsterovi, ktorý už mal kúpené občianstvo v juhoamerickej Dominike, ponúka všetko: čísla, dáta i fotografie z vyšetrovania.
Kým lesklé magazíny sa venujú šíreniu mýtov o výžive, diétach a obezite, tie tradičné ponúkajú vedeckejšie, no o to zaujímavejšie informácie. Doktori píšuci pre New England Journal of Medicine si najpopulárnejšie magazíny preštudovali, vyselektovali najbežnejšie informácie týkajúce sa chudnutia a obezity a podrobili ich vedeckej kontrole. Jeden zo smutných uzáverov štúdie – sexom sa chudnúť nedá.
Tim Harford je vzorom moderného novinára – hoci stále pracuje pre The Financial Times, píše popritom knihy o téme, ktorá ho vždy zaujímala: o ekonomike. A ide mu to – uznávajú ho nielen ekonómovia, ale i čitatelia, pretože má za sebou státisíce predaných výtlačkov. Vo svojom najnovšom stĺpčeku sa venuje otázke, ktorú pozná i slovenský čitateľ: ako regulovať pôžičkové spoločnosti s vysokými úrokmi? A má to vôbec význam?
Tento týždeň má za sebou opäť niekoľko výročí, kniha na víkend sa však nebude venovať vražde J.F. Kennedyho. Pred deväťdesiatimi rokmi, v novembri 1923, totiž vyvrcholila nemecká hyperinflácia. Frederick Taylor je síce profesorom, no jeho štýl písania má veľmi blízko k novinárskej reportáži. Jeho príbeh nemeckej krízy The Downfall of Money je preto veľmi čítavý.
Kto sa chce dozvedieť, ako sa povojnová nemecká republika dopracovala ku kolapsu (ktorý nakoniec vyniesol na vrchol Adolfa Hitlera) a ako hyperinflácia ovplyvnila budúcnosť krajiny, má skvelú príležitosť. Nejde pritom o historickú lekciu bez dôsledkov – súčasný tlak ECB na stabilnú infláciu je priamym pohrobkom obdobia hyperinflácie. Od roku 1923 bola hlavnou úlohou nemeckej – a neskôr európskej – centrálnej banky práve stabilita cien na úkor všetkého ostatného.
Zdroj: amazon.com
