Niekdajšia iracká pobočka teroristickej skupiny Al-Káida sa do širšieho povedomia začala dostávať po zapojení sa do občianskej vojny v Sýrii, ktorú odštartovali demonštrácie v rámci arabskej jari s cieľom zvrhnúť prezidenta Bašára al-Asada. Skupina začala dobýjať čoraz väčšie územia v Iraku a Sýrii, na ktorých začiatkom roka vyhlásila vznik kalifátu (náboženskej formy vlády) Islamský štát. Ten nemá pevné hranice, neustále sa rozširuje o novo dobyté územia.
V júni sa IS podarilo obsadiť dvojmiliónový Mosul, druhé najväčšie mesto krajiny, a má v pláne dobyť aj Bagdad. Bojovníci IS sa dostali už do tesnej blízkosti irackej metropoly, ťažké boje prebiehajú o mesto Kobani na turecko-sýrskej hranici. Urputne ho tam proti veľkej presile bránia Kurdi. Spojené štáty pokračujú v náletoch na pozície povstalcov, pripravení zapojiť sa do operácií sú ďalší spojenci.
Verejnosti sa IS stále spája najmä so zastrašujúcimi videami, nevynímajúc popravy nielen nepriateľských vojakov, ale aj civilistov a západných novinárov či humanitárneho pracovníka.
Islamský štát často zverejňuje videá z popráv svojich nepriateľov Zdroj: SITA / AP
Dve miliardy dolárov je len odhad
Organizácia je v súčasnosti označovaná za najväčšiu teroristickú hrozbu. Nielen pre rozsiahle územie, na ktorom operuje, dobrú organizáciu či vyzbrojenosť, ale aj pre objemy financií, ktoré prichádzajú z rôznych tokov a robia z nej najbohatšie militantné zoskupenie na svete.
Odhady majetku IS sú rôzne, vo všeobecnosti platí, že jeho presná veľkosť nie je známa. Britský spravodajský web The Guardian odhadol, že islamisti disponujú čistým imaním vo výške dvoch miliárd dolárov. Tie okrem obchodovania s ropou či s pšenicou pochádzajú aj z kriminálnych aktivít.
Rýchly vzostup IS priamo súvisí aj s dennodenným prístupom k novým financiám. Skupina vďačí za dobrú finančnú situáciu jednak priamym podporovateľom, či už jednotlivcom alebo firmám, i subjektom, ktoré s ňou obchodujú. Novovzniknutá americká organizácia Counter Extremism Project si dala za cieľ, že bude ľudí a firmy, ktoré stoja za financovaním IS, odhaľovať a tlačiť na zastavenie takéhoto konania.
„Z moderných komunikačných a finančných technológií spravili svoju výhodu na sebaprezentáciu, naberanie regrútov a hromadenie peňazí a zbraní,“ cituje britský denník The Independent právnika stojaceho na čele združenia Marka Wallacea, ktorý v minulosti pracoval v administratíve prezidenta Georgea W. Busha i ako americký veľvyslanec pri OSN.
Organizácia vznikla na základoch známejšej Wallaceaovej neziskovej organizácie United Against Nuclear Iran, ktorá má podľa svojich stanov za cieľ zabrániť Iránu naplniť svoju ambíciu stať sa regionálnym lídrom vlastniacim nukleárne zbrane.
Toto nie je zapadákov ako Afganistan
Najväčším zdrojom príjmov IS je v súčasnosti vojnová korisť. Najmä zabavené ropné polia a fabriky, no islamisti sa dostali aj k množstvu zbraní, ktoré za sebou zanechávala ustupujúca iracká armáda.
Bojovník Islamského štátu v irackej stíhačke Zdroj: SITA / AP
„ISIS neoperuje v ekonomickom zapadákove ako Afganistan a neskrýva sa v púšťach či jaskyniach. ISIS sa rozvíja v oblasti, ktorá je z pohľadu zásob ropy, zemného plynu a obchodu jednou z najdôležitejších na svete,“ upozorňuje pre agentúru Bloomberg Paul Sullivan, expert na Blízky východ na Georgetownskej univerzite.
„ISIS čo najrýchlejšie získa kontrolu nad vodou, múkou a uhľovodíkovými palivami v oblasti,“ opisuje pre BBC postup po dobytí územia Michael Stephens, riaditeľ Royal United Services Institute v Katare. Dodáva, že miestne obyvateľstvo sa tým pádom automaticky stáva závislé od džihádistov. Je ich preto veľmi ťažké odrezať od zdrojov príjmov, keďže každá akcia by poškodila aj civilistov. Iracké či kurdské vojenské sily zas nechcú napáchať priveľké škody pri ničení ropných polí či infraštruktúry, ktorú by v budúcnosti museli za ťažké milióny nanovo budovať.
Čierne kšefty s čiernym zlatom
Dôležité zdroje príjmov ISIS pochádzajú práve z ropy. Kontroluje polia vo východnej Sýrii, v Iraku niekoľko polí na severe. V krajine sa ich väčšina nachádza na šiítskom juhu. Nespracovanú surovinu pašuje v kamiónoch výmenou za hotovosť a rafinovanú ropu. Malé rafinérie obsadil v Sýrii, no väčšinou predáva surovú ropu.
ISIS kontroluje pašerácke cesty a cisterny chodia cez provinciu Anbar do Jordánska, do Iránu cez Kurdistan, do Turecka cez Mosul či do irackého regiónu Kurdistan.
Nezisková organizácia Iracký energetický inštitút odhaduje, že ISIS vyťaží asi 50-tisíc barelov ropy denne v Sýrii a 30-tisíc barelov v Iraku. Na čiernom trhu sa dá predať surovina za 40 dolárov za barel, čo znamená, že teoreticky dokážu radikáli každý deň zarobiť 3,2 milióna dolárov.
„Namiesto ropovodu používajú ropné cisterny nákladných automobilov. Každý deň vyrazí do Turecka a ďalších krajín asi 210 cisterien s pašovanou ropou,“ tvrdí pre CNN Husajn Allawi z irackého inštitútu. Spôsob dopravy a obchodovania sa môže zdať príliš nesofistikovaný, no je osvedčený. Rovnako sa ropa pašovala už v časoch Saddáma Husajna, keď boli v 90. rokoch uvalené na Irak sankcie OSN. Nejde teda o narýchlo vybudovaný spôsob prepravy, ale o rozšírenie biznisu, ktorý v oblasti funguje roky. Navyše je pre ISIS podstatne bezpečnejší a menej nákladný. Ropovody si vyžadujú investície na budovanie a údržbu a sú ľahkým terčom útokov.
Pašovanie sa neobmedzuje len na ropu. Obchoduje sa aj s ďalšími surovinami a výnosný je aj predaj starožitností. Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) začiatkom týždňa upozornila, že radikáli rozpredávajú artefakty staré tisíce rokov. Množstvo ďalších pamiatok ničia. V júni dokonca vyplienili oblasť al-Nabuk o artefakty staré až 8-tisíc rokov, čo im vynieslo 36 miliónov dolárov.
Kde sú zbrane, tam sú starožitnosti
Územie Iraku a Sýrie, na ktorom sa bojuje, bolo v staroveku súčasťou Mezopotámie a zachované starožitnosti z čias prvých civilizácií majú na čiernom trhu obrovskú hodnotu, čo povstalci využívajú. UNESCO upozorňuje, že obchod so starožitnosťami v konfliktných oblastiach neustále rastie s tým, ako si zločinci či povstalci uvedomujú ich vysokú cenu, za ktorú môžu spolufinancovať výzbroj. Na celom svete má mať tento trh hodnotu 2,2 miliardy dolárov.
Kolóna áut s bojovníkmi Islamského štátu Zdroj: SITA / AP
„Na rozdiel od Afganistanu nemá Irak ópium, ale má starožitnosti,“ napísal vo svojej knihe „Thieves of Baghdad“ plukovník americkej námornej pechoty Matthew Bogdanos, ktorý viedol vyšetrovanie vyrabovania irackého Národného múzea v Bagdade po zvrhnutí Saddáma Husajna. Tvrdí, že každá jedna zásielka zbraní, ktorú v Iraku jeho jednotka odhalila a zabavila, obsahovala aj starožitnosti.
Zločinecké skupiny len málokedy organizujú celú akciu, prípadne sa na nej podieľajú. Na samotnú lúpež využívajú miestnych obyvateľov, ktorí dostávajú len zlomok z predajnej ceny ukradnutých artefaktov. Predávajú sa cez internet a z krajiny sa dostávajú rôznymi spôsobmi, najčastejšie trasami, ktorými sa pašujú aj zbrane - dokonca v rovnakých zásielkach. Končia v susedných krajinách, no i v Európe či Spojených štátoch. Napríklad v roku 2010 FBI odhalila viaceré tabule popísané klinovým písmom u starožitníka v Kalifornii.
M. Bogdanos hovorí o obchode so starožitnosťami ako o celosvetovej epidémii a prirovnáva ho k obchodu s drogami, zbraňami a ľuďmi. Rozdiel je podľa neho len v tom, že sa o ňom zriedkakedy hovorí a dostatočne sa neupriamuje pozornosť na jeho úlohu pri vyzbrojovaní rebelov.
Ďalším nemalým zdrojom príjmov pre ISIS je vydieranie a vyberanie daní od miestnych podnikateľov. V Mosule sa napríklad vyberala takzvaná revolučná daň a peniaze zaplatené za únosy.
K veľkým sumám sa Islamský štát dostal aj úplne jednoducho - vykradnutím bánk v mestách, ktoré obsadil. V mnohých prípadoch šlo o milióny dolárov. Najväčšiu sumu ulúpil v júni z trezorov centrálnej banky v Mosule - 429 miliónov dolárov.
ISIS tak má dostatok zdrojov, viac ako ktorákoľvek iná militantná skupina. Zdroje stačia na zabezpečenie vlastného chodu, aj na to, aby budil rešpekt u nepriateľov. Horšie je to s financovaním dobytých území, dedín, miest a provincií.
Charles Ries, viceprezident výskumnej spoločnosti Rand Corporation ešte koncom júna pre Bloomberg povedal, že len tri provincie, ktoré ISIS obsadil, dostávali mesačne od centrálnej vlády zdroje vo výške jednej miliardy dolárov. „Je pre mňa ťažké pochopiť, ako môže ISIS nakŕmiť, obliecť a poskytnúť sociálne služby pre túto skupiny ôsmich miliónov ľudí vzhľadom na to, že nemá dostatok zdrojov,“ povedal.
Aktuálny TREND 39/2014 sa obšírne venuje téme Islamského štátu v člankoch Kto zastaví Islamský štát a Bojovníci desia Európu
TREND 39/2014
