Súvis medzi slabosťou právneho štátu a rozrastenosťou organizovaného zločinu ukazuje graf holandského vedca Jana Van Dijka z Tilburgskej univerzity. Ešte v roku 2007 publikoval štúdiu, v ktorej sa okrem iného venoval súvisu medzi organizovaným zločinom a vládou zákona.
Regresia ukazuje medzi dvoma premennými vysokú mieru štatistického súvisu, keď koeficient korelácie dosahuje hodnotu 0,89 (nula znamená nulový súvis, jedna absolútny). Aj voľným okom jasne vidieť, že krajiny so slabým právnym štátom majú vysoký index organizovaného zločinu a naopak.
Slovensko sa nachádza zhruba v strede grafu, blízko Chorvátska, Indie a Lotyšska. Najvyspelejšie krajiny ako Švajčiarsko a Fínsko sú na grafe dole vpravo (pre zväčšenie kliknite).
Index kvality právneho štátu z dielne Svetovej banky, ktorý J. V. Dijk používa, zhŕňa dôveru ľudí, firiem a inštitúcií v spoločenské pravidlá a ich dodržiavanie. „Hlavne kvalitu vymožiteľnosti zmlúv, vlastníckych práv, polície, súdov, ako aj pravdepodobnosť zločinnosti a násilia,“ vysvetľuje banka vo svojom metodickom liste.
Čiastočne je tak úzky vzťah medzi vládou práva a organizovaným zločinom pochopiteľný - lebo z malej časti meria to isté. Inde však funguje viac nepriamo.
Ukazuje to napríklad stanovisko slovenskej pobočky Transparency International. „Úkladná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej je tragickým dôsledkom chabého boja vlády proti korupcii,“ myslí si neziskovka. Je totiž zlou vizitkou štátu, keď viac veľkých korupčných prípadov odhaľujú novinári a mimovládky ako policajti či prokurátori.
V prípade práce J. Kuciaka možno hovoriť o zlyhaniach viacerých konkrétnych inštitúcií: Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorá zrejme vyplácala eurodotácie v rozpore s pravidlami, Národného bezpečnostného úradu, ktorý nedostatočne preveril spoľahlivosť osôb pohybujúcich sa v okruhu premiéra. Kuciakov pripravovaný článok tiež naznačuje viaceré zlyhania súdov, ktoré majú chrániť občanov pred vyhrážaním sa, či verejné financie pred karuselovými podvodmi na DPH. Napokon zlyhať mohla aj polícia, ktorá nekonala vo veci vyhrážania sa M. Kočnerom.
Ak úkladná vražda novinára a jeho snúbenice súvisí so žurnalistickou prácou, tak v prípade, že by všetky tieto inštitúcie konali tak, ako mali, J. Kuciak a M. Kušnírová ešte mohli byť nažive. Nemal by totiž o čom písať.
