Odhaľovanie zlyhaní v súdnictve sa bratislavskou Búrkou neskončilo

Odhaľovanie justičnej korupcie sa tohtoročnou marcovou búrkou v Bratislave neuzavrelo, na povrch sa postupne vyplavujú ďalšie závažné prípady zlyhaní z prostredia súdnictva. Nedávno polícia v rámci akcie zatýkala sudcov v Žiline, v putách skončila aj predsedníčka tamojšieho krajského súdu Eva Kyselová. Po nevídanom policajnom zásahu v marci v Bratislave pritom skončilo v putách až trinásť sudcov a sudkýň, vo väzbe zostali však iba traja z nich. Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, sudkyňa Denisa Cviková a sudca Richard Molnár. Dovedna je zatiaľ v korupčných kauzách namočených 17 sudcov, sudkýň a emeritných sudcov.

Dostatočným liekom na odstránenie korupcie z justície by mohli byť bezpečnostné previerky sudcov. Táto alternatíva sa pozdáva kompetentným na Ministerstve spravodlivosti SR. Preverovať by sa mal detailnejšie aj majetok sudcov, z minulosti sú totiž známe kauzy, keď disponovali luxusnými nehnuteľnosťami, hoci si ich nemohli dovoliť. Legislatíva ešte nebola predmetom rokovaní vlády, po súhlase kabinetu by sa následne mala diskusia presunúť do parlamentu.

V minulosti sudcov preveroval Národný bezpečnostný úrad. Právomoci mu však vzal svojím rozhodnutím Ústavný súd SR, ktorý konštatoval, že ide o zásah výkonnej moci do súdnej. Ak by sa teda koalícia rozhodla postupovať rovnakým spôsobom ako v minulosti, hrozila by kolízia so spomínaným verdiktom. Momentálne sa preveruje iba takzvaná sudcovská spôsobilosť, teda či nemajú nováčikovia v talároch rizikové kontakty so „závadovými“ osobami z minulosti a podobne.

Druhá vlna odhaľovania korupcie

Slovensko, zdá sa, nezasiahla iba druhá vlna pandémie ochorenia Covid-19, ale aj druhá vlna podozrení z korupčných trestných činov v súdnictve. Nejde pritom o žiadnych radových úradníkov, v putách skončila napríklad spomínaná predsedníčka Krajského súdu v Žiline E. Kyselová, bývalý krajský sudca Pavol Polka či okresný sudca Daniel Baláž. Polícia počas akcie s názvom Plevel zadržala viacero ľudí, celkovo obvinila až jedenásť osôb.

Polícia vykonala tiež tri domové prehliadky. Prípady vraj súvisia s korupciou, rozsah akcie pripomína tú predošlú z Bratislavy, ktorá dostala označenie Búrka. Kľúčom k odhaleniu má byť rovnako svedectvo priameho účastníka.

Podľa rezortu spravodlivosti aj tieto skutočnosti ukazujú, že reforma justície je nevyhnutná. Mala by zaviesť viacero noviniek. Jednou z nich budú tresty v prípade ohýbania práva, respektíve pri svojvoľnom rozhodovaní sudcov.

„Aj posledné medializované podozrenia z trestnej činnosti sudcov, ktoré viedli k zatýkaniu, ukazujú, že reforma justície je potrebná. Nielen z dôvodu, aby sme mali rýchlejšie súdne konania, kvalitnejšie rozhodnutia a špecializovaných sudcov v hlavných agendách, ale je potrebná aj preto, aby sme popretŕhali väzby v justícii a nastavili nové prostredie, v ktorom možno očakávať prístup k spravodlivosti pre každého,“ uviedla v reakcii na zatýkanie ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).

O opatreniach z dielne ministerstva sa bude ešte hovoriť. Po ich predstavení sa ozvala časť sudcovskej obce, ktorá žiadala dlhší čas na diskusiu. „Som presvedčená, že reformy v justícii treba uskutočniť bez meškania, dôsledne aj s prípadnými kompromismi, ktoré však samotnú reformu nepoprú. Ohýbanie práva ako trestný čin alebo vypustenie či zúženie imunity sudcov v ústave nevnímam ako tú časť reformy, ktorej sa možno len tak zrieknuť,“ dodala M. Kolíková.

Takzvané ohýbanie práva sa dá voľne preložiť ako svojvôľa sudcov v rozhodovaní. Za čias kontroverzného predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina bolo bežnou praxou, že sa senáty neriadili v rozhodovaní stanoviskami nadriadených kolégií. Verdikty tak bolo možné iba ťažko predpovedať, jednou z najdôležitejších právnych zásad je pritom predvídateľnosť.

Ak budú súdy rozhodovať aj po zavedení novej legislatívy bez relevantných podkladov, hrozia im tresty, napríklad formou disciplinárneho stíhania.

Obmedzené informácie

Tak ako mohla verejnosť sledovať prípad vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka, pri korupcii sudcov a sudkýň nastal presný opak. Po bratislavskej Búrke, ktorá prišla ešte v marci tohto roka, zostalo pomerne dlhé ticho. Stále síce platí, že ide len o prípravné konanie, ktoré je zo zásady neverejné, napriek tomu ľudia nemajú prístup takmer k žiadnym informáciám. Odhadnúť sa teda nedá ani to, či bude proces pokračovať na súde ešte tento kalendárny rok.

Na verejnosti sa objavili iba niektoré čiastkové informácie. Hovorilo sa napríklad o tom, že M. Jankovská chcela spolupracovať s vyšetrovateľmi. Bývalá štátna tajomníčka sa chystala podľa niektorých médií ukázať prstom na jedného zo slovenských oligarchov či bývalého ministra. K situácii sa nechcel vyjadriť ani Jankovskej advokát Peter Erdös. Pre TREND informácie o prípadnej spolupráci nepotvrdil ani nevyvrátil.

„V tomto štádiu trestného konania mi neprináleží tieto informácie komentovať,“ povedal P. Erdös. Najviac sa v prípade Jankovskej diskutuje o právnej kvalifikácii jej obvinení. Podľa dozorujúcej prokurátorky spáchala trestné činy formou zneužitia právomoci verejného činiteľa. Jej obhajca tvrdí, že by musela mať vo svojej funkcii dostatočné právomoci, ktoré nemala.

Diskusia o tom, či je obvinenie správne naformulované alebo nie, je predčasná. O definitíve bude totiž rozhodovať príslušný súd. „Z pohľadu Trestného poriadku je to pomenované jasne. Zneužitie právomoci verejného činiteľa je založené na tom, že z titulu svojej funkcie môže niečo konkrétne ovplyvňovať. Domnievam sa, že v prípade obvinenia pani Jankovskej to tak nie je,“ vysvetľuje P. Erdös svoj pohľad na vec.

Odlišný názor zastáva prokuratúra. Jankovská podľa kvalifikácie ovplyvňovala súdne konania z postu štátnej tajomníčky. Ak by zostali obvinenia nezmenené, hrozí jej v prípade dokázania viny výrazne vyšší trest. Kontroverzné bolo stanovisko dočasnej šéfky prokuratúry Viery Kováčikovej, ktorá si tiež myslí, že Jankovská mohla trestný čin spáchať formou nepriamej korupcie.