Odchod Korčoka by nebola povzbudivá vec, miesto ministra obrany by mohli obsadiť viacerí

Koniec leta sa pomaly blíži a vládna kríza stále pokračuje. Predstavitelia vlády za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) si podľa slov šéfa strany Richarda Sulíka pomaly balia kufre. „Stále sa ma pýtate, či naozaj odídeme 31. augusta. Keď sa nič neudeje, tak áno,“ uviedol na tlačovej konferencii. Jednotlivé rezorty sú pripravení odovzdať úplne hladko.

Svoj odchod z politiky však zvažuje aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý je na druhom brehu konfliktu. „Nikdy nebudem človek, ktorý by nebol lojálny, ale keď sa rozhodnem odísť z politiky, tak úplne. To sa môže stať zajtra, človek toho už má plné zuby. Reálne hovorím, úprimne, že zvažujem, čo ďalej,“ povedal J. Naď v diskusii na festivale Atmosféra.

Celý konflikt ho mal znechutiť natoľko, že o možnom odchode už rokoval aj s predsedom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom a dokonca s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO).

Orientácia Slovenska

Slová ministra obrany však prekvapili šéfa rezortu školstva Branislava Gröhlinga (SaS). Ten na sociálnej sieti uviedol, že odchod Jaroslava Naďa spolu s ministrami za SaS by mal závažné dôsledky pre zahraničnú politiku Slovenska.

„Bol to práve minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý spolu s Jaroslavom Naďom zásadným spôsobom určovali zahraničné smerovanie našej krajiny nielen v otázkach zmluvy s USA, ale aj pri jasnom postoji k vojne na Ukrajine,“ napísal B. Gröhling s tým že verí, že nad straníckym záujmom napokon zvíťazí záujem Slovenska.

Krehká stredná Európa

Obsadenie vysokých postov vo vrcholovej politike a zvlášť tak rozhodujúcich, akými sú ministerstvo zahraničných vecí alebo rezort obrany, je pre oblasť strednej Európy kľúčové. Je známe, že práve táto geopolitická oblasť nie je značná svojou stabilitou a často podlieha snahám o jej naštrbenie aj zámerným šírením dezinformácií a hoaxov, ktorých cieľom je vytvorenie obrazu o možnej „alternatívnej pravde“ a zvýšenie nedôvery občanov v štátne inštitúcie.