Oslava 65. narodenín znamená pre mnohých zamestnancov odchod do vytúženého dôchodku. Napriek tomu ide o čoraz menej realistický cieľ, s čím súhlasia aj niektorí poprední finanční experti, píše portál BBC.
Generálny riaditeľ BlackRocku Larry Fink v marci varoval, že mnohí zamestnanci nebudú vo veku 65 rokov schopní odísť do dôchodku. Príčinou sú najmä rastúce náklady na život a zvýšenie priemernej dĺžky života zo 67 na 73 rokov. OSN pritom očakáva, že do roku 2050 bude mať každý šiesty človek 65 a viac rokov.
Starnutie populácie spôsobí, že sa mnoho krajín čoskoro dostane do bodu, keď z trhu práce odíde viac ľudí, než naň vstúpi. Napriek tomu sa vek odchodu do penzie výrazne nezmenil a mnohé vlády ho stále považujú za štandard.
Väčšina dôchodkových programov bola schválená v polovici 20. storočia, keď bola priemerná dĺžka života výrazne kratšia. Vo Veľkej Británii v tom čase vychádzala u mužov na 66 a u žien na 71 rokov. Zjednodušene povedané, vlády počítali s tým, že ľudia na dôchodku prežijú len osem až desať percent života. Programy podpory neboli navrhnuté tak, aby živili osemdesiatnikov či nebodaj deväťdesiatnikov. Ani zďaleka teda nie sú prispôsobené súčasnej priemernej dĺžke života.
Zatiaľ čo niektorí dôchodcovia okrem dávok čerpajú peniaze aj z investičných nástrojov, ktoré si v minulosti zriadili, mnohí nemajú žiadne úspory, na ktoré by sa mohli v starobe spoľahnúť. Aj keby ich mali, väčšinou nie sú dostatočne vysoké a v čase rastúcich nákladov na živobytie sa navyše rýchlo míňajú. Táto absencia tradičnej záchrannej siete znamená, že mnoho ľudí pokračuje v práci aj po dovŕšení 65. roku života.
Aj Fink vidí riešenie v dlhoročnom investovaní a neskoršom odchode do dôchodku. Niektoré vlády už hranicu 65 rokov považujú za zastaraný štandard. Vo Veľkej Británii má medzi májom 2026 a marcom 2028 stúpnuť z 66 na 67 rokov. Niektorí odborníci takisto súhlasia, že odchod do penzie pred dovŕšením sedemdesiatky je v súčasnosti skôr snom než realitou. „Čo sa týka dôchodku, myslím si, že 75 je nová 65,“ dodal profesor Chris Parry z Cardiffskej metropolitnej univerzity.