Slovensko by malo mať stratégiu rozvoja a bezpečnosti prísunu surovinových a energetických zdrojov pre technológie a priemysel 21. storočia. Strategickú úlohu surovinových a energetických zdrojov krajiny a ich dovozu by mal pritom zahŕňať aj národný integrovaný reformný plán. Vláde to odporúčajú vedecko-výskumné, akademické, ale i priemyselné inštitúcie zaoberajúce sa oblasťou nerastných surovín na Slovensku.
Za odporúčaním stoja Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE), Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, Ústav vied o Zemi a Ústav geotechniky Slovenskej akadémie vied (SAV), Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Slovenská banská komora a Národná technologická platforma pre vývoj, výskum a inovácie surovín. TASR o tom v stredu informoval dekan FBERG TUKE a predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory Michal Cehlár.
Erik Maxin: odkedy slúžime priemyslu, všetko sa zmenilo
Odborníci pripomínajú, že vládny reformný plán Moderné a úspešné Slovensko prichádza v čase, keď je potrebné priemysel racionálne nastaviť v oblasti národnej, ako aj európskej konkurencieschopnosti a sebestačnosti v oblasti nerastných surovín a energetiky. Plán by tak mal počítať aj s analýzou surovinového potenciálu Slovenska, analýzou potrieb slovenského hospodárstva a dovozovej závislosti či výskumom a vývojom finalizácie slovenských surovín na produkty s vyššou pridanou hodnotou.
,,Dnes hovoríme o prechode z takzvanej hnedej ekonomiky na zelenú. Tá si vyžaduje úplne iné zdroje ako tie, ktoré sú charakteristické pre hnedú ekonomiku, v ktorej prevládali fosílne palivá, plyn a uhlie. Plne v súlade s nami iniciovanou stratégiou je aj plán EÚ. Tá chce znížiť závislosť krajín EÚ od dovozu z krajín mimo nej. Klesá totiž ich kvalita a stúpa cena," uviedol Cehlár. Z týchto dôvodov sa podľa neho na zozname kritických surovín v roku 2020 ocitli štyri ďalšie suroviny - bauxit, lítium, titán a stroncium. Za najväčší problém Slovenska považuje Cehlár to, že sa veľmi málo investuje do prieskumných a ťažobných projektov. ,,Prestali sme investovať do prieskumu a teraz sme úplne závislí od cudzích surovín," dodal.
Dodávatelia elektriny otvárajú dvere k zelenšej energetike
Európska únia je rovnako ako Slovensko závislá od dovozu nerastných surovín, predovšetkým z Ruska, Číny a Juhoafrickej republiky. Prístup napríklad k lítiu, kobaltu a ďalším vzácnym surovinám je kľúčový na rozvoj oblastí, ako sú zelená energetika či digitalizácia. Odborníci preto pripomínajú nutnosť zaobchádzať s nimi mimoriadne hospodárne. Závislosť od dovozu navrhuje Európska komisia (EK) znižovať využívaním domácich zásob, recykláciou a diverzifikáciou.
,,Veríme, že dôkladné poznanie zdrojov, ktoré na Slovensku máme, zásadným spôsobom ovplyvní tvorbu stratégie a bezpečnosti rozvoja nášho priemyslu. Ťažba vlastných nerastných surovín v konečnom dôsledku výrazne prispeje k nášmu úsiliu o dosiahnutie klimaticky neutrálnej Európy," skonštatoval Cehlár. Vláde pritom ponúkol pomoc a podporu pri vedecko-výskumných a inovatívnych aktivitách v oblasti surovinových a energetických zdrojov Slovenska.
