„Aj mnohí Obamovi priaznivci sa domnievali, že cena bola chybou,“ napísal G. Lundestad s tým, že množstvo Američanov považovalo ocenenie za spôsob, ako prinútiť B. Obamu obhajovať skôr medzinárodné mierové hodnoty ako americké záujmy.

B. Obama dostal Nobelovu cenu za mier deväť mesiacov po svojom nástupe do funkcie amerického prezidenta. Množstvo ľudí tak považovalo jej udelenie prvému černošskému prezidentovi na počiatku jeho pôsobenia v Bielom dome za sporné.

Podľa G. Lundestada výbor nedosiahol ciele, ktoré ocenením B. Obamu sledoval. Rovnako dodal, že aj sám B. Obama len zriedkavo spomína získanie ceny. Päťčlenný Nobelov výbor sa však v roku 2009 zhodol na vyznamenaní B. Obamu jednomyseľne, keď ho ocenil za jeho víziu sveta bez jadrových zbraní.

G. Lundestad v knihe rovnako priznáva, že ešte pred udelením ceny mal veľké pochybnosti. Nikdy však svoje rozhodnutie neľutoval, ako písali nórske médiá. Uviedol tiež, že za uplynulých 25 rokov výbor neurobil žiadnu očividnú chybu, aj keď dva či tri výbery sú diskutabilné.

Príkladom je podľa neho už v súčasnosti zosnulá keňská zakladateľka ekologického Hnutia zeleného pásu Wangari Maathaiová, ktorá je v Keni známa ako Matka stromov. W. Maathaiová bola prvá, kto získal cenu za ochranu životného prostredia. Ocenenie získala v roku 2004 za kampaň vysadiť v Afrike milióny stromov.

Oceniť Obamu Nobelovkou bolo chybou, tvrdí nórsky výbor

Wangari Maathaiová si podáva ruku s americkým hercom Willom Smithom Zdroj: SITA/AP

V roku 1997 mal byť podľa G. Lundestada medzi laureátmi možno aj vtedajší kanadský minister zahraničia Lloyd Axworthy. Výbor vtedy za takzvanú Ottawskú dohodu o zákaze nášľapných mín vybral organizáciu Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín (ICBL) a jej koordinátorku Jody Williamsovú. Kanada však celý proces iniciovala.

Na počiatku milénia výbor uvažoval aj o možnosti vyznamenať niektoré rockové hviezdy, ktoré sa angažujú v mierových a humanitárnych kampaniach. Nakoniec však dospel k záveru, že slávnym hudobníkom sedia viac ceny Grammy ako Nobelova cena za mier.

V knihe G. Lundestad rovnako uvádza, že výbor v minulosti zvažoval oceniť aj niekdajšieho disidenta a neskoršieho prezidenta V. Havla alebo dlhoročného nemeckého kancelára zjednotiteľa Helmuta Kohla.