Dostatok informácií
Psychológovia tvrdia, že informovaný pacient je spokojný a spolupracujúci pacient. Dostávajú slovenskí pacienti o svojom ochorení a možnostiach liečby od lekárov dostatok informácií? Dôverujú lekárom a liečebným postupom? Zatiaľ to záleží výhradne od individuálneho prístupu lekára alebo zdravotníckeho zariadenia.
Košický Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny (INMM) sa v aktuálnom prieskume pacientov poisťovne Dôvera stal najlepším zdravotníckym zariadením v kategórii ostatných. Podľa námestníka riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť Igora Marina pri vzniku v roku 2004 sídlili v prenajatých tmavých a vlhkých suterénnych priestoroch, kde sa pacient určite nemohol cítiť dobre.
V rámci optimalizácie prístupu k pacientom teda zaviedli hneď aspoň dve základné pravidlá - že pacient je na prvom mieste a v prípade akýchkoľvek sťažností na personál bude mať manažment inštitútu tendenciu veriť pacientovi a druhým pravidlom je princíp vzájomného rešpektu a úcty medzi zamestnancami. „Takmer všetci okamžite pochopili a ak sa našiel niekto s iným prístupom, v INMM už nepracuje,“ povedal pre TREND.sk námestník pacientmi oceneného zdravotníckeho zariadenia.
Súčasťou pravidelného mesačného hodnotenia zamestnancov inštitútu je aj správanie sa k pacientom, od čoho podľa I. Marina závisí výška motivačnej, pohyblivej zložky mzdy, ktorá nie je zanedbateľná. Inštitút správanie sa personálu k pacientom dôsledne kontroluje.
Vzájomná komunikácia medzi lekárom a pacientom je nepochybne základom úspešnej terapie. Na Slovensku však majú lekári predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach problém efektívne manažovať svoj čas. Musia sa prispôsobiť kolotoču služieb na oddelení, ordinačným hodinám v ambulancii, akútnym prípadom a prípadne aj iným pracovným záväzkom napríklad v súkromných zariadeniach či na fakultách, ktoré okrem zamestnania v nemocnici chcú mnohí stíhať. Ak má nemocnica kvalitný manažment, stíhať sa to dá. AK manažment pokrivkáva, výsledkom sú plné čakárne, nervózni pacienti a frustrovaní lekári.
I. Marin priznáva, že ani v ich zdravotníckom zariadení nemajú na pacientov toľko času, koľko by si želali, komunikáciu s pacientom „individualizujú“ podľa toho, o akého zvedavého pacienta ide a snažia sa mu jeho otázky trpezlivo zodpovedať. Mnoho informácií môže pacient získať aj z internetovej stránky INMM.
Právo na informácie má aj dieťa
Na informovanosti pacienta si zakladá aj zdravotnícky systém vo Švédsku, ktorý je na rozdiel od slovenského decentralizovaný, poplatky za pobyt v nemocnici či podmienky oslobodenia od poplatkov si odsúhlasujú jednotlivé kraje. Slovák Michal Odermarský pôsobí od roku 2011 ako pediater na Klinike detí a dorastu v Nemocnici Blekinge vo švédskom meste Karlskrona. O čom má byť pacient informovaný, je podľa neho vo Švédsku dané zákonom. Pacient má právo na informácie o zdravotnom stave, možnostiach liečby, diagnostiky a podobne.
Michal Odermarský, pediater pôsobiaci vo Švédsku Zdroj: archív M. Odermarského
Právo na takéto informácie má vo Švédsku aj dieťa a má aj možnosť sa k nim vyjadriť. Podľa M. Odermarského lekár podáva deťom informácie o ich zdravotnom stave spôsobom zodpovedajúcim ich veku. Ak je potrebné pri liečbe rozhodnutie, podľa zákona ho robia rodičia, so stúpajúcim vekom dieťaťa sa však má prihliadať aj na jeho názor. Švédski pediatri teda vo svojej praxi riešia aj problémy, keď na jednej strane stoja záujmy dieťaťa a na druhej strane rodičia a ich vyjadrenie alebo názor na liečbu.
Vo Švédsku aj telefonicky
Celý proces administrovania liečby pacienta by na Slovensku uľahčil funkčný a efektívny systém elektronického zdravotníctva e-health, ktorého spustenie sa však opätovne odsúva. Na Slovensku sa zdravotnícke zariadenia elektronickej komunikácii s pacientom o jeho zdravotnom stave skôr vyhýbajú odôvodňujúc to ochranou osobných údajov. Pripravované zavedenie e-healthu by to mohlo zmeniť. Možnosť elektronickej konzultácie pre pacientov zatiaľ nezaviedli ani v Inštitúte nukleárnej a molekulárnej medicíny, pacientov skôr odkazujú na internetovú stránku.
„Možnosti telefonických konzultácií sú vzhľadom na pracovnú vyťaženosť nášho personálu obmedzené, ale snažíme sa aj v tejto oblasti pacientom vychádzať v ústrety,“ povedal pre TREND.sk námestník Igor Marin.
Vo Švédsku je podľa M. Odermarského kontakt s lekárom možný aj telefonicky, čas telefonátu je možné dohodnúť dopredu. „Pacient alebo rodič zavolá na určené číslo, často môže telefonický kontakt nahradiť návštevu v ambulancii, predpis na lieky je možné objednať telefonicky, cez email alebo e-health systém. Kliniku je možné kontaktovať emailom aj v prípade, že pacient potrebuje rôzne potvrdenia,“ dodal pediater pôsobiaci vo švédskej Karlskrone.
Ak pacienta odosiela lekár k inému lekárovi s výmenným lístkom, pacient tento lístok nikam nenosí, posielajú ho poštou a príslušný lekár zhodnotí, v akom čase je potrebné pacienta vyšetriť a podľa toho ho objedná. Na vyšetrenia sa vo Švédsku vždy objednáva, nie je možné aby pacient prišiel do čakárne bez objednania a čakal, kedy príde na rad.
Aj v štátnych nemocniciach to vraj ide
Inštitút nukleárnej a mlekulárnej medicíny je štátnym zdravotníckym zariadením. Často opakované tvrdenie že štát je zlý vlastník považuje jeho vedenie podľa I. Marina za klišé, ktoré sa verejnosti účelovo dogmaticky predkladá. „Sme presvedčení, že INMM je príkladom, že štát môže byť aj dobrým vlastníkom, len sa musí zísť skupina ľudí, ktorá vie, ale aj chce pripraviť správnu stratégiu rozvoja, ktorú dokáže zrealizovať, a to aj vďaka (a niekedy aj napriek) politickým intervenciám," dodáva námestník ocenenej košickej nemocnice.
To, že u pacientov uspeli, je podľa I. Marina výsledkom dlhodobej stratégie. Jej súčasťou je podpora zdravotníckych pracovníkov v akýchkoľvek vzdelávacích aktivitách prehlbujúcich a zvyšujúcich kvalifikáciu, kvalitná prístrojová technika, ktorá zvyšuje komfort pacienta, moderné priestory vybavené a riešené tak, aby sa pacient cítil čo najpríjemnejšie, motivujúci spôsob odmeňovania zamestnancov a organizovanie mnohých mimopracovných aktivít a akcií utužujúcich interpersonálne vzťahy.
Inštitút nukleárnej a molekulárnej medicíny Košice Zdroj: SITA
Za základný princíp však I. Marin označil prístup k pacientovi ako k človeku – živej bytosti, ktorá býva často neistá, obáva sa, čo ju u nich čaká a čo môže očakávať v budúcnosti vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav. „Naša skúsenosť nám hovorí, že ak dokážeme uplatňovať súčasne všetky tieto princípy, výsledky sa dostavia," dodáva.
INMM podľa I. Marina vznikol v roku 2004, keď sa osamostatnil odčlenením od väčšieho zdravotníckeho zariadenia. Málokto mu predpovedal optimistickú budúcnosť, takmer nikto neveril, že ekonomicky dokáže prežiť. „V tom čase sme si uvedomili, že tieto pesimistické predpovede sa môžu ľahko splniť, ak k nám nebude pacient chodiť rád. Preto sme prijali všetky spomínané opatrenia,“ dodáva I. Marin. V roku 2011 skolaudovali aj novú budovu, ktorej interiér určený pre pacientov je útulný, priestranný a esteticky zariadený či už ide o čakárne alebo lôžkové nemocničné izby, v ktorých ako samozrejmosť poskytujú pacientom wifi či televíziu.
Bratislavskí medici chcú viac ako dostávajú v škole
Psychológii, či krízovej komunikácii sa pri vysokoškolskom štúdiu medicíny na Slovensku podľa študentov nevenuje taká pozornosť ako v zahraničí. Aby boli napríklad švédski lekári pripravení na komunikáciu s pacientom, či riešenie krízových situácií, je na to zameraná aj časť štúdia medicíny počas viacerých semestrov. Podľa M. Odermarského táto časť štúdia zahŕňa zvyčajne etiku, psychológiu, komunikáciu lekárov s pacientom, ale aj s inými povolaniami v zdravotníctve, medzikultúrnu komunikáciu, lekárske právo, „leadership“, teda vodcovstvo, ale aj osobnostný rozvoj a rast. Lekár je potom pri vstupe do praxe lepšie pripravený na riešenie krízových interpersonálnych situácií.
Práve takto zameraná časť štúdia chýba na univerzite aktívnym bratislavským študentom medicíny, preto sa rozhodli rozbehnúť vlastný unikátny project - Future Medical Leaders Academy. Prezident Bratislavského spolku medikov Tomáš Havran pre TREND.sk povedal, že projekt si momentálne financujú sami študenti zo semestrálneho poplatku, ktorý je 99 eur, aktívnym členom prepláca spolok polovicu.
V rámci akadémie dostávajú študenti tréningy zamerané na osobnostný rozvoj, komunikáciu s pacientom, prácu v tíme, riešenie etických dilem. Získajú tiež základy medicínskeho práva, ekonomiky a ďalšie praktické zručnosti, ktoré sa podľa T. Havrana v škole nedozvedia alebo je na ne kladený minimálny dôraz.
Študenti sa v rámci akadémie učia aj efektívne manažovať čas a vytvoriť správnu rovnováhu medzi prácou a súkromným životom. „To určite využijú pri práci lekárov a nestane sa im to, čo si všímame často v našich nemocniciach, že lekári sú veľmi dobrí a kompetentní, no často sú vyhorení a vtedy trpí nielen samotný lekár a jeho rodina, ale hlavne pacienti,” povedal T. Havran pre TREND.sk
Berú si ponaučenie
Na otázku, čo podnietilo mladých medikov vytvoriť túto akadémiu, T. Havran odpovedá, že s komunikáciou lekár-pacient alebo sestra-pacient sa stretávajú ako medici dennodenne na stážach v nemocniciach. „Ako medici máme jedinečnú možnosť tento ekosystém v nemocnici vidieť z nadhľadu, pretože nie sme ani pacienti s bolesťami, ani doktori so zodpovednosťou, ktorí sú už v nefungujúcom systéme pohltení. Vieme teoreticky ako by mal lekár komunikovať s pacientom, no často sa nám naskytá úplne iný pohľad,“ tvrdí T. Havran.
Podľa neho je to niečo, z čoho si berú na stážach skôr ponaučenie, že takto to v budúcnosti robiť nechcú. Kvôli tomuto a aj pre nedostatok možností pre študentov medicíny pracovať na svojom osobnostnom rozvoji, sa mladí študenti rozhodli začať s FMLA. Ak zostanú na pôsobiť na Slovensku, krajina má nádej, že v nemocniciach sa časom objaví viacero lekárov, ktorí si už pred nástupom do praxe uvedomujú, že dobrý vzťah medzi lekárom a pacientom je veľmi dôležitý a významne vplýva na výsledok liečby pacienta.
