Ruský prezident Vladimir Putin svoju inváziu na Ukrajinu sčasti zdôvodňuje tým, že jeho cieľom bolo zatlačiť NATO ďalej od ruských hraníc. Vážne sa však prepočítal, píše The Telegraph.
Fínski lídri vstup podporili
Podľa denníka presvedčil sám seba, že západné krajiny by Ukrajine na pomoc neprišli, pretože nespadá pod ochranu zaručenú článkom 5 NATO. Svedčí to o jeho vnímaní geopolitickej reality.
No Západ – a NATO – sa svojmu priateľovi v núdzi chrbtom neotočil. Putinova frustrácia získala ďalší stimul v podobe očakávanej veľkej zmeny v bezpečnostnej architektúre Európy, konštatuje denník. Je ním pravdepodobná žiadosť Švédska a Fínska o vstup do NATO, pričom fínsky prezident a fínska premiérka vo štvrtok oficiálne oznámili podporu vstupu.
Mechanizmus kolektívnej obrany
Všetkých 30 členov Aliancie takisto podporuje ich žiadosť o členstvo, ktorú by Helsinki mohli podať už budúci týždeň.
Pre národné ratifikačné procesy to bude trvať šesť až osem mesiacov, kým sa stanú riadnymi členmi, no bude sa k nim pristupovať, ako keby nimi už boli.
Bez toho, aby vyslovene spomenul článok 5, sa britský premiér Boris Johnson počas svojej stredajšej návštevy oboch krajín vyjadril, že Švédsko a Fínsko budú môcť využívať mechanizmus kolektívnej obrany NATO hneď, ako o členstvo požiadajú.
Predstavitelia NATO veria, že je veľmi nepravdepodobné, že Kremeľ naplní svoje hrozby a zaútočí na obe krajiny v prípade ich vstupu do Aliancie.
Reorganizácia severu
Keď sa redaktor The Telegraph minulý týždeň vo Fínsku pýtal britského ministra obrany Bena Wallacea na možný útok Ruska v dôsledku fínskej žiadosti o členstvo v NATO, minister odvetil: „A čím?“ Poukazoval tak na skutočnosť, že podľa odhadov Rusko počas Putinovho neuváženého dobrodružstva na Ukrajine prišlo o 16 percent svojich celkových pozemných síl.
Denník konštatuje, že ak by sa Švédsko a Fínsko stali členmi NATO, znamenalo by to významnú geopolitickú reorganizáciu severu.
Podľa Pekku Toveriho, bývalého šéfa vojenskej spravodajskej služby, by z politického hľadiska išlo o veľký krok. Baltské more by sa stalo vnútorným jazerom NATO, kde ruské námorníctvo nemá okrem podmorskej žiadnu schopnosť pôsobiť, konštatoval Toveri.
V prípade vojny s NATO podľa neho neexistuje žiadna šanca, že by Rusko bolo schopné ochrániť polostrov Kola či Petrohrad. Kolský polostrov na severozápade Ruska je domovom jeho severnej flotily.
Denník zhodnotil, že ponorky a hladinové plavidlá pokúšajúce sa preniknúť do Atlantického oceánu budú v prípade konfliktu s NATO extrémne zraniteľné, ak sa do Aliancie pridá Fínsko a Švédsko.
Zmena vo verejnej mienke
Pár týždňov pred vypuknutím vojny na Ukrajine sa členstvo zdalo nepravdepodobné.
Charly Salonius-Pasternak, vedúci výskumník Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy, informoval, že prieskumy v oblasti členstva v NATO boli počas druhej polovice 90. rokov 20. storočia pozoruhodne konzistentné. Proti členstvu sa vtedy vyslovovalo 60 až 70 percent ľudí, no v súčasnosti sa mienka obrátila v prospech členstva, keď ho v prieskumoch podporilo približne 65 percent ľudí.
Pôsobivá armáda
Vojenská služba je stále povinná pre všetkých mužov. Krajina s 5,5-miliónovým obyvateľstvom disponuje približne 900 000 záložníkmi.
Švédsko takisto disponuje pôsobivou armádou, najmä pokiaľ ide o jej ponorkovú silu a spravodajské, sledovacie a prieskumné (ISR) lietadlá. Na webových stránkach na sledovanie letov jasne vidieť, že švédske ISR lietadlá pravidelne hliadkujú na hraniciach Ukrajiny a ruskej Kaliningradskej oblasti.
„Sme tak blízko, že už sme prakticky členmi,“ povedal nedávno pre The Telegraph Peter Hultqvist, švédsky minister obrany.
Ďalšie dôležité správy
