Všetok môj majetok za chvíľku času navyše. Toto boli údajne posledné slová Alžbety I., ktorá mala ako kráľovná Anglicka dosť majetku na to, aby bola jednou z najbohatších žien svojej éry. Vzhľadom na jej patronát nad alchymistami, ktorí okrem iného hľadali aj elixír života, to mohla myslieť doslova. Bohužiaľ, bezvýsledne, píše The Economist.
Od čias vlády Alžbety I. sa situácia v oblasti dlhovekosti zlepšila. Väčšina ľudí z bohatých krajín môže predpokladať, že sa dožije viac než 70 rokov. Tí z chudobnejších oblastí sveta ich už dobiehajú. Každý rok od roku 1950 sa po celom svete zvýšila priemerná dĺžka života o zhruba 18 týždňov.
Má to ale dva háčiky. Prvým je, že dlhovekosť má svoj limit. Počet storočných ľudí rastie a bude rásť. Pew Research Centre predpovedá, že ich do roku 2050 bude vo svete 3,7 milióna, čo je trikrát viac na jedného obyvateľa než v roku 2015. Iba jeden z tisíc sa však dožije viac než 110 rokov a nikomu na svete sa ešte nepodarilo prekročiť vek 120 rokov. Priemer teda stúpa, no maximálna dĺžka nie.
Druhým háčikom je kvalita života. Počet zdravých a vitálnych starých ľudí nerastie rovnakým tempom ako priemerná dĺžka života.
Boj o dlhší život
Niektorí súčasní milionári si na tomto svete túžia rovnako zúfalo ako kráľovná Alžbeta I. získať viac času. S nádejou na dlhší a zdravší život ponúkajú novodobým alchymistom – priekopníkom na poli medicíny a biotechnológie – obrovské peniaze. Ich úlohou je pochopiť, spomaliť a ideálne zastaviť starnutie a súvisiace choroby.
Spoluzakladateľ PayPalu Peter Thiel, spoluzakladatelia Googlu Larry Page a Sergey Brin i zakladateľ Amazonu Jeff Bezos už všetci investovali do firiem, ktoré sa snažia predĺžiť dĺžku a kvalitu života. V marci šéf OpenAI Sam Altman prezradil, že v roku 2021 investoval 180 miliónov dolárov do Retro Biosciences, ktorej cieľom je predĺžiť život bežných ľudí aspoň o desať rokov.
Okrem firiem podporovaných technologickou aristokraciou sa hŕstka ďalších startupov snaží nájsť lieky spomaľujúce alebo eliminujúce niektoré aspekty starnutia. Časť vedcov zastáva myšlienku, že život možno okrem konvenčných spôsobov, akými sú cvičenie, zdravá strava a dostatok spánku, predĺžiť aj rôznymi dostupnými pilulkami či elixírmi.
Niektoré osvedčené lieky, zdá sa, skutočne dokážu život predĺžiť – aspoň teda u myší. Existuje preto nádej, že rovnaký efekt by mohli mať aj na ľudí. Schopnosť vedcov vytvárať kmeňové bunky na mieru, ktoré nestarnú, so sebou priniesla nové možnosti liečby. Inovácie v diagnostike zas vedcom umožňujú vypočítať „biologický vek“ tela a orgánov a porovnať ho s aktuálnym kalendárnym vekom.
Prvé vedecké pokroky
Starnutie sa javí ako jednoduchý proces. Telo možno považovať za akýsi stroj a tie sa opotrebovávajú. V niečom sa ale predsa len líšia – telá sa sami vytvárajú a dokážu sa opraviť. Prečo teda ľudí neudržiavajú navždy mladými a zdravými?
Jednou z odpovedí je evolúcia. Tú zaujíma najmä reprodukcia, nie dlhovekosť. Život ovplyvňujú najmä gény a prostredie, ktoré je plné nehôd, dravcov a rôznych chorôb, a práve tie zabíjajú väčšinu tvorov. Ak gén pomáha zvieraťu v mladosti s reprodukciou, no v starobe ho ohrozuje, je pravdepodobné, že sa bude šíriť. Existujú dôkazy, že jeden variant určitého génu súvisiaceho s rozvojom Alzheimerovej choroby poskytuje reprodukčné výhody mladým ľuďom.
Väčšina génov má varianty – alely. Všetky sú funkčné, no môžu na organizmus vplývať odlišne. Vďaka genetickej manipulácii laboratórnych organizmov a výskumu génov storočných ľudí sa vedcom podarilo identifikovať alely konkrétnych génov, ktoré vedia preukázateľne predĺžiť život človeka. Tieto výskumy dokážu aspoň sčasti vysvetliť proces starnutia.
Môžu napríklad viesť k pochopeniu toho, prečo ľudia nad sto rokov majú oproti osemdesiatnikom menšiu pravdepodobnosť, že zomrú na rakovinu či ochorenie srdca. K tomuto záveru dospela štúdia vedcov z King's College v Londýne z roku 2014. Možným vysvetlením je, že majú nejaký relatívne vzácny gén, ktorý ich pred týmito chorobami chráni. Voči všetkým ochoreniam však imúnni nie sú.
Štúdia King's College zistila, že storoční ľudia sú oveľa náchylnejší na zápal pľúc a zranenia spôsobené všeobecnou krehkosťou organizmu, ktorá prichádza s vekom.
Vedcom sa navyše podarilo rozdeliť problém starnutia na niekoľko menších častí. Tie možno do istej miery riešiť individuálne. Carlos López-Otín z Univerzity v Oviede v Španielsku spolu s kolegami vytvoril zoznam 12 základných znakov starnutia, ktoré sa zvyčajne s vekom zhoršujú a tým ho urýchľujú. Zdá sa ale, že pri správnej liečbe ho dokážu spomaliť. Ak si ale človek túto dvanástku ustriehne, dokáže si život predĺžiť na neurčito a uchovať si zdravie. Aspoň tak to vidia optimisti.
Ďalšie dôležité správy
