V juhoruskom meste Belgorod, ktoré leží len niekoľko kilometrov od hraníc s Ukrajinou, si už vojnu nemožno nevšímať, napísal pre The Guardian Andrew Roth. Po uliciach motajú ruskí vojaci, ktorí do mesta ustúpili pred ukrajinskou protiofenzívou. Nad hlavami miestnych obyvateľov dunia niekoľkokrát za deň rakety protivzdušnej obrany a mesto je opäť plné utečencov, pričom ruskí a ukrajinskí vojaci sú na opačných stranách hranice tak blízko seba, že sa navzájom vidia.
Po neznámych uliciach neďaleko Katedrály Premenenia Pána neskoro večer blúdia traja vojaci z Osetska. Nohy ich príliš neposlúchajú, buď sú opití, alebo unavení. Hľadajú nejaké miesto, kde by sa mohli najesť. Hovoria, že ako súčasť ruských inváznych síl od februára bojovali na Ukrajine.
Symbol vlastenectva
Údajne boli dislokovaní v obci Velyki Prochody ležiacej severne od Charkova, kde ich minulý týždeň zastihol rozkaz, aby sa okamžite stiahli späť do Ruska. „Čo na to povedať. Rozkaz je rozkaz. Nemali sme na výber,“ povedal jeden z nich. Na hlave mal čiapku ozdobenú písmenom Z – taktický symbol, z ktorého sa v Rusku stal vlastenecký emblém podpory vojny na Ukrajine. Keď sa ruský front v Charkove zrútil a Ukrajinci, ktorí sa rozhodli bojovať na ruskej strane utiekli za hranice, ľuďom v Belgorode začali po rozume chodiť temné myšlienky, že by vojna mohla preskočiť aj na ruskú stranu hraníc. Na otázku, kam majú teraz namierené, vojaci jednoznačnú odpoveď nepoznali, ale myslia si, že ich pošlú späť na juh, aby bránili hranice.
Pripravujú sa
V Belgorode sú sprievodné javy vojny a napätie zrejmé, i keď väčšina miestnych je presvedčená, že do Ruska sa konflikt nepreleje. Majiteľ reštaurácie Oleg, ktorý je pôvodom z Ukrajiny a na sebe má tričko „Narodený v Charkove“, si už zaobstaral preglejkové dosky, aby nimi v prípade potreby zakryl okná reštaurácie.
Jeho obchodný partner Denis si za domom postavil protiletecký kryt a svoju starú matku evakuoval z Rusmi ovládaného mesta na východe Ukrajiny, ktoré v súčasnosti leží na frontovej línii. Denis tvrdí, že napätie opadne, ale úplne sa na to spoliehať nemožno.
„Nikto nečaká, že to príde aj sem,“ hovorí Oleg. „Ale musíme byť pripravení.
Na trhovisku v centre Belgorodu si vojaci robia zimné zásoby, čo naznačuje, že ruská vojna ešte niekoľko mesiacov potrvá. „Kde sú kukly?“ zakričí jeden z nich, ktorý sa prehrabáva v tovare v jednom zo stánkov predávajúcich maskáčové čiapky, kabáty, teplú spodnú bielizeň a iné zimné doplnky. „Každý deň sem prichádzajú desiatky chlapcov a teraz (po začiatku protiofenzívy) ich je tu veľmi veľa,“ hovorí Marina, ktorá na trhovisku predáva maskovacie doplnky. „Všetci majú zachmúrené tváre.
Vládne tu väčšie napätie. Sledujem, ako si tu tie veci kupujú, len nechápem, prečo ich ešte nemajú,“ dodáva s tým, že vojaci nakupujú základné potraviny a kuchynské potreby, ktoré im podľa nej mala zabezpečiť armáda. Na pleci jedného z vojakov na trhovisku plače staršia žena „Prosím, prosím, pomôž nám," vzlyká emotívne. Muži a potľapkávajú vojakov po chrbte. Nad hlavou je počuť výbuch. „Protivzdušná obrana," zamrmle jeden z mužov.
Vojnu cítiť vo vzduchu
„Vojnu tu cítite tak, ako ju v iných mestách necítite ,“ hovorí Andrej Borzikh, konkurzný právnik, ktorý pre ruskú armádu prostredníctvom kolektívneho financovania nakupuje infračervené ďalekohľady na nočné videnie a ďalšie prostriedky. V aute nosí prilbu a nepriestrelnú vestu. „Počujete."
Ukrajina nijako nenaznačila, že by jej sily mali v úmysle prekročiť ruské hranice alebo urobiť viac, ako len získať späť územia okupované Ruskom. Ale samotná myšlienka rýchlej, víťaznej vojny Kremľa, ktorá sa ako bumerang vrátila cez hranice do Ruska, hovorí o realite porážky, ktorú jeho sily v posledných dňoch utrpeli.
Ďalšie dôležité správy
