Obyvatelia Dánska si v utorok v predčasných voľbách volia nový parlament. Očakáva sa tesný výsledok volieb, v ktorých sa rozhodne medzi ľavicovým blokom úradujúcej premiérky Mette Frederiksenovej a pravicovým blokom strán.
Po predvolebnej kampani zameranej na vnútroštátne problémy, boj s infláciou a vysokými cenami energií bude môcť svoj hlas odovzdať asi 4,3 milióna Dánov vrátane asi 200-tisíc prvovoličov.
Volebné miestnosti budú otvorené od 8.00 h do 18.00h. Prvé predbežné výsledky sa očakávajú o 21:30 h.
Predvolebné prieskumy
Podľa predvolebných prieskumov by voľby vyhral tzv. červený blok vedený M. Frederiksenovou, ktorý by mohol získať 47,1 až 49,1 percenta hlasov. Tzv. modrý blok, neoficiálna aliancia liberálnych a konzervatívnych strán, ktorú podporujú tri populistické strany, by mohla získať 40,9 až 43,6 percenta hlasov.
Očakáva sa, že ani jeden z blokov nezíska v parlamente väčšinu, a preto nebude schopný vládnuť bez pomoci strany Umiernených - centrickej strany založenej iba tento rok bývalým lídrom Liberálnej strany a dvojnásobným dánskym premiérom Larsom Lökkem Rasmussenom. Umiernení by podľa prieskumov mohli získať okolo desiatich percent hlasov
O premiérsky post pritom súperia najmenej traja politici. Okrem spomínanej M. Frederiksenovej, ktorá krajinu viedla aj počas pandémie koronavírusu či invázie Ruska na Ukrajinu, sa novým premiérom môže stať aj jeden z dvoch členov spomínanej stredopravej opozície- šéf liberálov Jakob Ellemann-Jensen alebo líder konzervatívcov Sören Pape Poulsen, píše AP
Norková kríza
Dôvodom predčasných parlamentných volieb v Dánsku sa stala tzv. norková kríza, píše AFP. Jedna zo strán podporujúcich menšinovú vládu M. Frederiksenovej sociálnych demokratov totiž pohrozila, že vládu zvrhne, ak nebudú zvolané predčasné voľby. V nich si má vláda znovu získať dôveru voličov po tom, čo bolo prijaté rozhodnutie utratiť v roku 2020 asi 15 miliónov noriek pre obavy spojené s pandémiou koronavírusu. Podľa AFP sa nakoniec ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom.