Obvinenie bankového Snowdena: Švajčiarskej banke ukradol dáta o utajených podvodníkoch

Hervé Falciani sa v roku 2010 preslávil, keď sa stal jedným z najznámejších whistleblowerov v bankovom svete. V rokoch 2006 až 2008 bol správcom IT siete v švajčiarskej pobočke banky HSBC. V roku 2008 odkráčal z banky s piatimi cédečkami s utajenými dátami o 24-tisíc účtoch.

Odvtedy má na krku švajčiarsku justíciu a bojí sa o vlastnú bezpečnosť. Má k tomu dôvod. Dáta, ktoré ukradol, patrili klientom privátneho bankovníctva, teda o najbohatších zákazníkoch banky. Renomé švajčiarskeho bankového sektora ako bezpečného raja pre bohatých sa týmto krokom začalo postupne rúcať. Šlo o najväčšie narušenie bezpečnosti švajčiarskeho bankového sektora v jeho histórii.

Ako sa mu to podarilo, nie je celkom známe, ale IT-čkar sa mal podieľať na vylepšovaní databáz v systéme banky a dohliadal nad bezpečnosťou. Niekoľkokrát vedenie banky upozorňoval, že dáta o klientoch nie sú dostatočne zabezpečené, napriek tomu manažment jeho varovania ignoroval. Tak dáta ukradol na vlastnú päsť. Banka po prevalení škandálu mala investovať 100 miliónov francúzskych frankov do posilnenia bezpečnosti databázových systémov.

Svoj čin obhajuje tým, že cítil občiansku povinnosť poukázať na špinavú úlohu banky, ktorá sa podieľala na daňových únikoch milionárov z celého sveta cez utajené švajčiarske účty. V roku 2008 vraj chcel podať anonymné trestné oznámenie a odovzdať všetky dáta švajčiarskym úradom, ale tie ho mali odmietnuť, pretože mu nevedeli zaručiť anonymitu.

H. Faciani sa obhajuje logikou jánošíkovského syndrómu a aj jeho život pripomína akčný film. V lete 2007 ho v Ženeve uniesla izraelská tajná služba Mossad. V opustenej budove ho vypočúvali a agentom mal prisľúbiť, že HSBC „nebude pokračovať vo svojich praktikách“. Hoci mu agenti nepovedali detaily, o čo im ide, neskôr pochopil, že vyšetrovali financovaniu terorizmu cez švajčiarske banky.

Obvinení zo špionáže

Švajčiarsky prokurátor 42-ročného bankára vo štvrtok po šiestich rokoch obvinil z priemyselnej špionáže a porušenia zákonov o nakladaní s dôvernými informáciami klientov. „Niekedy je v zahraničí oslavovaný ako hrdina, ale teraz musí zodpovedať otázky pred švajčiarskym súdom ohľadom údajného zločinu,“ uviedol Úrad generálneho prokurátora.

Bývalý správca siete má čo vysvetľovať. Celý prípad uzrel svetlo sveta náhodným tipom, ktorý dostala Asociácia švajčiarskych bankárov. Anonym, ktorým bola, ako neskôr vysvitlo, jeho kolegyňa Georgina Mikhaelová, oznámil, že v Libanone sa „neznámy muž“ snažil predať bankové dáta.

Tajomnou osobou mal byť práve H. Falciani, ktorého totožnosť potvrdila polícia pri domových prehliadkach v Ženeve. Peniaze podľa G. Mikhaelovej potreboval údajne na rozvod s manželkou a kolegyňa mu mala pomôcť s nájdením kupcov v Libanone. „Povedal mi, že ak o dáta nemajú záujem libanonské banky, vyskúšam tajné služby,“ povedala svedkyňa.

H. Falciani, ktorý sa pôvodne narodil v Monaku a má francúzske aj talianske občianstvo, bol zatknutý ešte v decembri 2008. Polícii však dôveryhodne nepopísal, čo robil v Bejrúte a prečo kontaktoval libanonské banky.

Napriek tomu, že používal fiktívne meno pri rokovaniach s Libanonom, polícia nevidela dôvod na jeho zatknutie a preto ho prepustila s podmienkou, že sa na nasledujúce ráno vráti. Na políciu však už neprišiel. Nasadol do lietadla a utiekol do Francúzska.

Záchrana v Španielsku

Keď sa vyšetrovanie daňových únikov rozbehlo na plné obrátky, H. Falciani sa opäť sťahoval. Z Francúzska nasadol na trajekt do Španielska. Pre denník El País povedal, že z Francúzska ušiel po tom, čo ho kontaktovala americká FBI, ktorá ho varovala, že mu hrozí nebezpečenstvo.

V Španielsku mal dostať lepšiu právnu ochranu. Namiesto toho ho po príchode do prístavu v Barcelone zatkla polícia na základe medzinárodného zatykača. Španielsky súd však rozhodol, že ho krajina nevydá do Švajčiarska. Zdôvodnil to tým, že porušenie bezpečnosti v bankovom styku a zásah do dôvery klienta nemôže byť použité na ochranu podozrivých nezákonných aktivít. Navyše, podľa súdu jeho dáta pomohli odhaliť daňové úniky. Len Francúzi, Španieli a Briti vymohli na daniach späť 250 miliónov eur.

Po tom, čo našiel aspoň dočasnú právnu ochranu v Španielsku, sa stal poradcom novej španielskej politickej strany Partido X. Na čas sa vrátil do Francúzska a podľa servera whistleblower.cz pracuje vo výskume pre firmu INRIA, kde sa spolupodieľa na vývoji novej francúzskej stratégie proti daňovým únikom. Vo dne, v noci je údajne chránený tromi ozbrojenými bodyguardami.

V rozhovore pre týždenník Der Spiegel povedal, že obdivuje Edwarda Snowdena (americký whistleblower, ktorý dal novinárom denníka The Guardian k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej NSA a britskej GCH), s ktorým sa pokúšal skontaktovať.