Štít odrádza nepriateľa a značí odhodlanie. Je to takisto niečo, za čo sa možno skryť, ak sa chceme vyhnúť boju, píše Simon Tisdall, redaktor portálu The Guardian. Odkedy Rusko napadlo Ukrajinu, používajú americkí a európski politici NATO obomi spôsobmi.

Čo ak je však tento štít pokazený a v zásade chybný? Západné mocnosti to podľa Tisdalla možno čoskoro zistia. Summit NATO, ktorý sa má uskutočniť tento mesiac v Madride, je označovaný za najdôležitejšie transformačné stretnutie od čias studenej vojny. Podľa Tisdalla môžeme očakávať veľa blahoželaní samým sebe za to, ako sa 30-členna Aliancia zjednotila s cieľom chrániť „slobodný svet“ proti ruskej agresii. No stále sú tu nejaké otázniky, dodáva Tisdall.

Schovávanie sa za Alianciu

Keď americký prezident Joe Biden, ktorý je de facto hlavou NATO, rečnil v marci v Poľsku, tak udal tón. Zaprisahal sa brániť každý centimeter územia NATO plnou silou kolektívnej moci Aliancie, zatiaľ čo sa bude držať mimo vojnu, pripomína Tisdall a dodáva, že o pár mesiacov neskôr sú Bidenove aj naďalej neznesiteľne nejasné, pokiaľ ide o dlhodobé následky.

Ben Wallace, britský minister obrany, sa minulý týždeň na Islande vyjadril v podobnom duchu. Ruský prezident Vladimir Putin môže mať za ďalší ciel Litvu, Lotyšsko či Estónsko, varoval Wallace, pretože rovnako ako Ukrajinu, ani tieto štáty Putin nevníma ako „skutočné“ krajiny. Tak ako aj Biden, tak ani Británia nemá žiadny jasný plán, pokiaľ ide zabezpečenie prežitia nezávislej Ukrajiny, vysvetľuje Tisdall.

Zatiaľ čo mnoho spojencov do vojny zasiahlo, dôležití európski členovia NATO sa schovávajú za túto Alianciu, ktorú predtým znevažovali a zanedbávali. Podľa Tisdalla ju využívajú k tomu, aby sa vyhli nákladným národným záväzkom voči Kyjevu, ktoré by mohli nahnevať Moskvu.

Zmena prístupu

Prečo NATO nerobí viac? Pýta sa Tisdall, pričom vysvetľuje, že všetky odôvodnenia a výhovorky, pokiaľ ide o pasivitu a nekonanie, vykresľujú Alianciu, ktorá je výrazne menej zjednotená, silná a organizovaná, než jej obdivovatelia predstierajú.

Zozačiatku NATO Ukrajinu podporilo – aj keď len na diaľku a z bezpečnej vzdialenosti – čím jeho podpora vzrástla.

Podľa Tisdalla by bolo nerealistické očakávať bezproblémovú politickú jednotu od takej obrovskej organizácie. No skutočnosť, že každý člen má rovnaké slovo aj napriek ich absurdne rozdielnej vojenskej kapacite, spomaľuje rozhodovanie. Jadrová alebo chemická provokácia na strane Ruska by v rámci NATO pravdepodobne vyvolala paralyzujúcu disharmóniu rozporných hlasov – a Putin to určite vie, konštatuje Tisdall.

Práve teraz Putin na tento obranný štít udiera a snaží sa Západ otestovať. Ak sa prístup NATO, ktorého podstatou je neochota riskovať, nezmení, možno sa už čoskoro nebude kde schovať, uzatvára Tisdall a zamýšľa sa, či NATO znovu zlyhá.

Ďalšie dôležité správy

Fínsky prezident Sauli Niinistö (vpravo) a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas stretnutia v letnej rezidencii Kultaranta v Naantali 12. júna 2022.
Neprehliadnite

Stoltenberg: NATO by o rozšírení mohlo rozhodnúť až po summite v Madride