Podnikateľský tandem Rastislav Bilas a Norbert Havalec, známy z kauzy sporného predaja emisií, sa v tomto volebnom období dobre etabloval aj na ministerstve obrany.

Firma Magic Trading Corporation, ktorú obaja podnikatelia kontrolujú, urobila v roku 2008 pre armádu obrovský nákup prístrojov na nočné videnie. Všimol si ho aj Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý obchod vytkol ministerstvu v neverejnej správe. Kým vojaci pôvodne rátali s dodaním 26 kusov zariadení, na ktoré si schválili aj rozpočet 46,944 milióna korún (1,56 milióna eur) Magic Trading Corporation nakoniec dodal až 1 451 kusov týchto prístrojov. Firme tak zaplatili 553,64 milióna korún (18,38 milióna eur) a oproti plánu minuli takmer 12-krát viac.

Ministerstvo obrany na otázky TRENDU odmietlo odpovedať. Nie je preto jasné, či pri dodaných zariadeniach išlo o najnovšiu generáciu alebo o lacnejšie výbehové modely. Poslalo iba vetu, podľa ktorej „zmluva o budúcich dodávkach bola podpísaná v roku 2005“. Platila však na podstatne nižšie počty kusov, na ktoré si pôvodne vojaci naplánovali vo svojich dokumentoch peniaze. NKÚ sa v správe nevenovalo tomu, či boli prístroje predražené. Ministerstvo obrany odmietlo zverejniť typ a výrobcu prístrojov.

Predražené počítače

Magic Trading Corporation sa v správe NKÚ objavuje aj v ďalšej zaujímavej súvislosti. Pre vojakov mala firma dodávať počítače vyhovujúce bezpečnostným a utajovacím normám. Aj v tomto prípade rozbehol tandem Bilas–Havalec obchod vo veľkom. Jeden počítač dodali za vyše 584-tisíc korún s DPH (vyše 19-tisíc eur). Vojaci narátali, že takýchto počítačov certifikovaných na utajovanie stupňa „Dôverné“ budú potrebovať tritisíc. „Tieto počty vzhľadom k skutkovému stavu a reálnym počtom a najmä potrebám kontrolovaného subjektu boli nadsadené a skutočnou potrebou nezdôvodniteľné,“ píše NKÚ v správe.

Stovky kusov počítačov zostali v období kontroly na skladoch. Záručná doba im však plynula. V roku 2007 ministerstvo podpísalo zmluvy s Magic Trading Corporation na počítače za 116,8 milióna korún a o rok neskôr na ďalšie za 148,5 milióna korún. Vojaci však nemali dosť peňazí a tak peniaze presúvali z iných položiek, kde boli rezervované na zvýšenie kvality výzbroje, malé terénne autá, či špeciálnu ženijnú techniku. NKÚ bolo zarazené tým, že aj v dodávke o rok neskôr, kedy ceny IT zariadení na trhoch klesali, vojaci nijako neupravili zmluvy, aby stlačili ceny.

Ministerstvo pritom nenakupovalo len počítače, ale aj monochromatické laserové tlačiarne vyhovujúce vojenským normám, ktoré Magic Trading Corporation dodávala za 130-tisíc korún za kus s DPH.

Utajovanie bez certifikátov

Perličkou obchodu bolo, že veľká časť dodaných počítačov nemala v období obchodu certifikát pre utajovanie skutočností. Ten sa mal dotiahnuť do septembra 2009. A tak držali počítače na skladoch a nemohli ich používať. Vojaci sa tak podľa NKÚ ,,vystavili riziku, že počítače nebudú môcť byť používané na účely, na ktoré boli zakúpené.“

Samotné NKÚ konštatovalo, že ceny boli extrémne prestrelené. Podľa kontrolórov boli v období obchodu zariadenia používané vo verejnej správe „na vyššej technickej úrovni cenovo o polovicu nižšie, cca 300-tisíc korún. Pritom  dosahovali minimálne rovnaké technické parametre a disponovali ochranou a certifikáciou na najvyšší stupeň utajenia „Prísne tajné“.“

Počítače s porovnateľnými parametrami na stupeň utajenia „Dôverné“ dosahovali ceny približne 150-tisíc korún. „PC s parametrami podstatne vyššími v čase obstarávania predmetných PC sa k cene 584 290 Sk s DPH ani nepribližovali,“ konštatuje NKÚ. Nehospodárne konanie vojakov kontrolóri vyčíslili na 256 miliónov korún (8,5 milióna eur).

Nekompatibilné systémy

Ďalšie lobistické skupiny, ktoré sa nalepili na vojakov, našli svoju parketu aj v infokomunikačných technológiách. Robilo sa im ľahko, pretože armáde zákony umožňujú množstvo nákupov utajovať. Celý projekt Komunikačný informačný systém (KIS) si vojaci naplánovali v roku 2007 na 399 miliónov korún. Ešte v tom istom roku si cenu upravili na 1,178 miliardy korún. Pre rok 2008 už lobisti neponechali nič na náhodu. Naplánovali si hneď sumu 2,39 miliardy korún, ktorú ešte prekročili o 125 miliónov.

Zaujímavosťou je, že ministerstvo spracovalo koncepciu rozvoja komunikačných a informačných systémov v rezorte až v júni 2008. „Vznikla v období, kedy už budovanie KIS bolo niekoľko rokov realizované, pričom ich rozvoj a budovanie bol obsahovo a finančne zakotvený do príslušných programov a rozpočtových dokumentov,“ tvrdia kontrolóri v správe. Celú dodatočne vyrobenú koncepciu označili kontrolóri iba za teoretické prognózy. Budovanie informačných systémov sprevádzal u vojakov predražený chaos. Spomenúť možno napríklad projekt bezpečnostná doména, na ktorý namiesto 80 miliónov vynaložili 236,9 milióna korún.

Ministerstvo obrany už dlhodobo zvláštne postupuje pri výstavbe svojich informačných systémov. Kým kontrolóri kritizovali rezort, že nevyužíva tretinu z troch tisíc drahých licencií od spoločnosti SAP, vojaci v roku 2007 nakúpili od spoločnosti Interway licencie Oracle za takmer 300 miliónov korún s DPH. Rôzne armádne moduly, ktoré by mali spolupracovať, tak robia pod dvoma konkurenčnými prostrediami. Vojaci tak dávajú zarábať slovenským firmám, ktoré musia vyvíjať špeciálne moduly, aby SAP a Oracle mohli vzájomne spolupracovať. Vývoj jedinečných systémov je samozrejme drahý a veľmi ťažko finančne kontrolovateľný.

Ministerstvo obrany sa k týmto obchodom odmietlo vyjadriť. Ani k nákupom systémov na nočné videnie a ani k obrovskému nákupu licencií Oracle. Obmedzilo sa iba na vetu: „Produkty spoločnosti Oracle sú využívané pre väčšinu informačných systémov.“ Na konkrétne otázky odmietlo odpovedať.

Foto na titulke - SITA / Nina Bednáriková