Nekontrolovaný rozmach obnoviteľných zdrojov energie (OZE) zaplatia spotrebitelia v raste koncových cien. Ich rastúci podiel na spotrebe vidno už dnes. Bez nich by totiž mohol regulátor na tento rok výraznejšie znižovať ceny elektriny. Únijný cieľ dosiahnuť do roku 2020 až 20-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energií považuje šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík za ambiciózny. Tak isto, ako 14-percentný slovenský záväzok.
Sú reálne predstavy Európskej komisie o 20 percentom podiele OZE na spotrebe energií v celej EÚ?
Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť 14-percentný podiel OZE na spotrebe energií. Je to veľmi ambiciózny záväzok. Zákonom o obnoviteľných zdrojoch sme vytvorili predpoklady, aby toto číslo bolo naplnené. Osobne hodnotím záväzok ako ťažký a myslím si, že aj EÚ bude mať problém naplniť cieľ 20 percent.
Kde sa Slovensko pohybuje pri dosahovaní tohto cieľa v súčasnosti?
Na pol ceste. Podiel obnoviteľných zdrojov dosahuje približne sedem percent. Priestor na zvýšenie tohto podielu je veľmi široký. Výrazný rozmach evidujeme v oblasti fotovoltaiky, ale začínajú sa stavať aj biomasové zdroje, je záujem o výstavbu vodných elektrární. V celom sektore badať oživenie. Obnoviteľné zdroje sú však iba doplnkovým zdrojom. Nemožno na nich stavať energetickú bezpečnosť krajiny.
Neprejaví sa rastúci podiel OZE na koncových cenách?
Áno. Na rovinu treba povedať, že elektrina z týchto zdrojov je veľmi drahá a zaplatia ju v koncových cenách všetci spotrebitelia.
O koľko zvyšujú OZE koncovú cenu elektriny?
Tento rok sa balík peňazí určený na podporu výroby elektriny z OZE v koncových cenách medziročne výrazne zvýšil. Pokiaľ v roku 2009 bola cena vo výške 0,4475 eura za MWh, teraz je to až 3,1095 eura za MWh, čo je vlastne šesťnásobné zvýšenie. V minuloročnej koncovej cene to predstavovalo asi dve percentá, v tohtoročných cenách sú to asi štyri percentá.
Aj preto sa obmedzovali ďalšie investičné možnosti práve do fotovoltaiky ako najdrahšieho obnoviteľného zdroja?
Zatiaľ nevidím žiadne obmedzovanie v tomto sektore. Žiadostí na výstavbu fotovoltaických zariadení je veľmi veľa. Práve fotovoltaika je výhodná vzhľadom na vysoké výkupné ceny a silný pokles investičných nákladov pre investorov.
Máme dosiahnuť 14-percentný podiel OZE na spotrebovaných energiách. Ako sa to prejaví na koncových cenách elektriny?
Záleží to od štruktúry zdrojov. Teraz je to ťažké hodnotiť. Čím vyšší podiel zdrojov s vysokými výkupnými cenami, tým vyšší vplyv na koncové ceny.
V posledných cenových rozhodnutiach sa už odzrkadlil rastúci podiel OZE?
Jednoznačne. Obnoviteľné zdroje zamávali cenami energií. Bez ich vplyvu mohol byť medziročný pokles cien výraznejší.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) vyhradila kapacitu pre fotovoltaické zdroje na maximálne 120 megawattov.
Fotovoltaika patrí medzi takzvané nepredikovateľné zdroje, výstavba v tejto oblasti nemôže prebiehať bezhlavo. Fotovoltaické zariadenia dokážu produkovať tisíc hodín do roka, pričom rok má 8 760 hodín. Tých tisíc hodín je veľmi málo na to, aby sme fotovoltaiku mohli považovať za zdroj, ktorý by slovenskú energetiku vytrhol z biedy.
Slovensko má najväčší potenciál v biomase. Nebolo by lepšie sústrediť podporu do tohto segmentu?
Ceny sme nastavovali tak, aby priemerná návratnosť jednotlivých zdrojov bola osem rokov. Podpora je garantovaná na 15 rokov. Výkupné ceny zohľadňujú všetky skutočnosti počnúc investičnými nákladmi, odpismi, prevádzkovými nákladmi, nákladmi na suroviny a a ďalšie.
Pri biomase je komplikovanejšie predpokladať ceny vstupov v porovnaní s fotovoltaikou, kde ide hlavne o technológie.
Vplyv zmeny cien paliva úrad zohľadňuje medziročným koeficientom. Teda ak cena paliva vzrastie, my koeficientom zvýšime výkupnú cenu. A naopak, ak cena vstupov klesne, výkupnú cenu znížime. Koeficient bude stanovovať úrad a bude odrážať reálne ceny biomasy na trhu.
Aká je reálnosť využitia jednotlivých druhov OZE?
Najdôveryhodnejším zdrojom sú vodné zdroje. Zaujímavým zdrojom je tiež biomasa. Tu si však treba dávať pozor. Záväzky totiž majú aj okolité štáty, pričom cenové úrovne sú tam rôzne. Ak vám niekto ponúkne v Rakúsku viac za vašu biomasu, pôjdete za lepšou cenou. A nie je v našej moci tomu zabrániť. Preto treba pri každom druhu OZE zvažovať a nastaviť systém na optimálne možnosti Slovenska.
Nemôžu špekulanti vytlačiť cenu biomasy nahor s tým, že Úrad to cez koeficient prevádzkovateľom OZE zohľadní v cenách?
Nie je to lineárna závislosť. Až keď cena biomasy vzrastie o osem percent, uplatňuje sa koeficient. A takéto praktiky vieme cez naše kontrolné mechanizmy zatrhnúť. Inštalované kapacity v biomase treba ustriehnuť tak, aby bol dostatok vstupov.
Nie je v moci úradu vytesniť niektoré menej stabilné OZE z trhu?
Riadime sa smernicou Európskej únie, ktorá upravuje podporu obnoviteľných zdrojov. My si nemôžeme dovoliť diskriminovať niektorý zdroj či už vo výkupných cenách alebo inak. Regulátor musí nastaviť ceny spravodlivo a tak, aby odrážali skutočné náklady a primeraný zisk. Zodpovednosť za energetický mix a energetickú bezpečnosť nesie ministerstvo hospodárstva, ktoré má dostatok pák na to, aby niektoré zdroje vytesnilo. Napríklad rozhodovaním o tom, či ten ktorý zdroj je v súlade s energetickou stratégiou.
Investori so zdrojmi väčšími ako 100 kW inštalovaného výkonu budú potrebovať súhlas ministerstva hospodárstva. Ak by však k obnoviteľnému zdroju rovno postavil aj tradičný – záložný zdroj?
Ak bude novela upravujúca schvaľovanie pre fotovoltaiku na 100 kW inštalovaného výkonu schválená, bude platiť pre všetky fotovoltaické zdroje.
Byrokratické rozhodovanie je netransparentné a skrýva v sebe hrozbu klientelizmu a korupcie. Prečo sa kapacity OZE netendrujú?
Slovenská legislatíva to v súčasnosti neumožňuje. Ak bude prijatá vyhovujúca legislatíva, úrad nebude proti tomu. Súhlasím, že v tendroch by sa dali vysúťažiť nižšie ceny. Ale netreba očakávať, že by to bol v porovnaní so súčasným stavom výrazný pokles. Úrad stanovuje ceny na základe tvrdých ekonomických modelov preverených praxou.
Tendre by však stransparentnili celý proces a zúžili priestor na korupciu či klientelizmus.
Pravidlá sú podobné vo všetkých krajinách Európskej únie. Začali sme diskusie o možnosti vytvorenia akéhosi operátora, ktorý by skupoval elektrinu vyrobenú z OZE. Tiež sme zvažovali možnosť uloženia povinnosti obchodníkom určitý podiel elektriny nakupovať z takýchto zdrojov. Potom by mali tendre význam. V súčasnosti neexistuje príslušná legislatíva.
OZE sú podporované cez tarifu za prevádzkovanie systému. Aký v nej predstavujú podiel?
Podpora OZE je spojená s podporou kombinovanej výroby elektriny a tepla. Spolu to predstavuje 49,4 % podiel na tejto tarife.
Uvítal by regulačný úrad aj obmedzovanie ďalších OZE podľa vzoru fotovoltaiky?
My sa musíme správať voči všetkým zdrojom nediskriminačne.
Vláda si zvykla dopredu ohlasovať výrazné znižovanie cien energií. V prípade elektriny však očakávania verejnosti neboli celkom naplnené.
Je pravda, že cena komodity poklesla. No v dôsledku poklesu tokov elektriny došlo k zvýšeniu distribučných poplatkov. Objem prenesenej a distribuovanej elektriny medziročne poklesol, no fixné náklady zostali. Vplyv na zvýšenie sieťových poplatkov mala aj „zelená“ elektrina.
Brusel nadiktoval záväzky v oblasti obnoviteľných zdrojov všetkým krajinám. Dajú sa v tejto súvislosti očakávať v budúcnosti kopiace sa problémy v sieťach?
Nemyslím si. Za bezpečnosť sústavy u nás zodpovedá SEPS, ktorá situáciu zvláda. Problémy sa vyskytnú v cenovej úrovni. Ak dôjde k nekontrolovateľnému rozmachu, rast cien môže byť prudší.
V minulých rokoch zažilo viacero krajín blackouty.
SEPS to vie zvládnuť. Aj preto je dobré vyrábať elektrinu z OZE v mieste spotreby. Odľahčuje to prenosovú sieť. Podporovaná je všetka vyrobená elektrina z obnoviteľných zdrojov. Aj tá, ktorú domácnosť vyrobí pomocou panelov na streche a sama ju spotrebuje.
Ako mení rastúca konkurencia na trhu s elektrinou regulačné prostredie?
Konkurenciu vítame. Úrad nastavuje maximálne ceny. Ktorýkoľvek dodávateľ preto môže ponúknuť aj cenu nižšiu.
Z tohto pohľadu alternatívni dodávatelia minulý rok šikovne využili už neexistujúcu kategóriu veľkých domácností.
Tradiční dodávatelia dodali zhruba 4,5 gigawatthodín elektriny pre domácnosti. Elektrinu však nakupovali ešte v roku 2008, kedy trhová cena na burze v Lipsku bola 98 eur za megawatthodinu. Oni si nemohli dovoliť túto elektrinu nekúpiť, lebo elektriny nebolo. Alternatívni dodávatelia využili to, že v roku 2009 cena elektriny na trhoch prudko poklesla.
V plynárenstve takáto situácia tak skoro nehrozí.
Na trhu s firemnými klientmi sa podiel konkurencie blíži k desiatim percentám.
Stále sa to netýka domácností.
Ak chcete úspešne ponúkať plyn domácnostiam, musíte mať dostatočnú skladovaciu kapacitu v podzemných zásobníkoch. Nie je to len o preprave plynu z bodu A do bodu B. Skladovacie kapacity sú momentálne vypredané. Až tento rok po našom výraznom tlaku sa začala uvoľňovať kapacita v zásobníkoch a aktuálne sa tendruje zhruba 150 miliónov metrov kubických. Som presvedčený, že keď sa obchodníci dostanú k voľným skladovacím kapacitám, pôjdu aj do segmentu domácností.
Skladové kapacity sa kontrahujú na dlhé obdobie.
Ale nie všetky sú na rovnaké obdobie. Noví hráči sa ku kapacitám môžu dostať.
Tento rok je na európskom trhu prebytok plynu. Na voľnom trhu dnes môže plyn kúpiť každý, kto chce.
Pre spotrebiteľov je to výhodná situácia.
Foto - SITA / Ľudovít Vaniher
